1 -svetlomety do hmly, 2-akumulátor, 3-spínacie relé svetlometov PC-527. 4-vypínač, 5-poistky, 6-poistka (16? A), 7-alternátor. Prierezy vodičov: a-25 mm, b-4 mm, c-0,75 mm
V zime sú cesty zradné. Vozovka je sotva poprášená snehom. Pri oteplení sú svetlé úseky cesty s poľadovicou spoľahlivejšie. Ak primrzlo, sú spoľahlivejšie úseky cesty bez snehu. Najnebezpečnejšie sú úseky na mostoch, križovatkách, príkrych svahoch, t. j. na miestach, kde sa vytvára zradná a ťažko rozoznateľná poľadovica.
Na križovatkách a prechodoch pamätajte, že nedisciplinovaný chodec je hlavným nebezpečenstvom.
Veľa nepríjemností skrývajú zastávky mestskej hromadnej dopravy. V dôsledku brzdenia vozidiel MHD sa tu vytvára skutočné klzisko. Ak sa približujete k zastávkam, spomaľujte zavčasu a nespoliehajte sa na brzdy. Nedôverujte príliš piesku, nasypanému na ľad a sneh. Piesok je účinný len vtedy, ak primrzol na podklad. V opačnom prípade prináša viac škody ako úžitku, lebo je klamlivý.
Neočakávané prekvapenia môžu byť aj v tuneloch. Pri nízkych teplotách môže sa naviaty sneh v tuneli premeniť na ľadovú vrstvu. Preto nie je na škodu pred vjazdom do tunela plynulo znížiť rýchlosť jazdy.
Na cestách pokrytých väčšou vrstvou snehu, sa sneh zachytáva pod blatníkmi a zhutňuje sa, čím sa znižujú schopnosti riadenia predných kolies.
Pri jazde v zime treba dodržiavať bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlami, ktorá je 2-krát až 3-krát väčšia ako v lete. Je to zvlášť dôležité, lebo v zime aj veľmi rýchla reakcia môže byť nedostatočná. Automobil nereaguje na brzdenie, dostáva sa do šmyku a približuje sa k vozidlu, ktoré je pred nami. V zime zabudnite na jazdu s nezaradeným prevodovým stupňom alebo dokonca s vypnutým chodom motora.
Mnoho mladých vodičov iste pozeralo automobilové preteky v zime. Je to úchvatné. Mimovoľne závidíme pretekárovi jeho majstrovstvo a odvahu. Jeho jazda je natoľko suverénna, ako by ani nemal pod kolesami sneh a ľad, ale suchú vozovku. A zákruty prechádza šmykom ! To už je vyššia škola ! Zapamätajte si však, že nie ste pretekárom a neskúšajte takéto "triky" pri bežnej jazde, pretože pred nepríjemnosťami vás zachráni iba náhoda. Napriek tomu, pri jazde v zime môžete dostať šmyk a musíte vedieť, ako ho zvládnuť. Nestrácajte hlavu. Mierne otočte volantom na tú stranu, kam sa vám šmýkajú zadné kolesá. Uvoľnite nohu z akcelerátora a zľahka, prerušovane pribrzdite.
Je zimné ráno, metelica. Okná automobilu sú zamrznuté a zasnežené. Ak viete správne používať systém vetrania karosérie, sklá budú čoskoro priezračné. Po spustení motora priotvoríme trocha jedno okno. Po niekoľkých minútach chodu motora začne v kabíne cirkulovať teplý vzduch a ohrievať okná. Až začne teplý vzduch ofukovať predné sklo, môžeme sa vydať na cestu.
Vynasnažte sa naučiť takéto pravidlo : Pred jazdou vyskúšajte svetlá, húkačku a brzdu. Skontrolujte hustenie pneumatík. Je účelné znova sa presvedčiť, že je dostatok brzdovej kvapaliny v nádržkách a po rozjazde niekoľko ráz skúšobne pribrzdiť.
Automobil Lada je určený do každého počasia, ale naštartovať motor v mraze je treba vedieť. Často je vidieť, ako majiteľ neočistil automobil od snehu a snaží sa spustiť motor. Končí sa to tým, že akumulátor sa vybije natoľko, že nie je schopný otočiť kľukovým hriadeľom. Majiteľ rozhadzuje rukami a vyjadruje svoju mienku o automobile, akumulátore i zime, pritom zabúda na hlavného vinníka - seba.
Pri zimnej prevádzke musíme predovšetkým zahŕňať pozornosťou a starostlivosťou akumulátor. V zime je natoľko preťažený prácou, že každý ďalší štart je preň ťažkou skúškou. Majte na zreteli, že v zime je denného svetla málo. Snažte sa jazdiť za svetla. V zime pracuje elektromotor dúchadla kúrenia takmer bez zastávky a nezaháľajú ani stierače. Aby sa akumulátor nevybil, musíme stále kontrolovať hustotu elektrolytu a čistotu svoriek. Akumulátor musí byť suchý a čistý. Neškodí držať ho v teple. Hustotu elektrolytu kontrolujeme násoskovým hustomerom, stačí na to 5 minút. Vyskrutkujte zátky akumulátora a postupne naberajte hustomerom elektrolyt z jednotlivých článkov tak, aby plaváčik vyplával. Venujte pozornosť tomu, aby sa plaváčik neprilepil na stenu hustomera, oddelí sa, ak poklopete prístroj prstom.
Stáva sa, že kvôli nevedomosti, ako správne zaobchádzať s akumulátorom alebo z nedbalosti (nechali sme cez noc svietiť nejaké svetlo) sa akumulátor vybije a automobil potrebujeme. Východisko je jedno-nabiť akumulátor. V predaji sú rozličné nabíjačky, ktoré usmerňujú a znižujú striedavé napätie siete 220 V na jednosmerné, potrebné na nabíjanie akumulátora.
To, že v zime má byť v motore zimný alebo celoročný olej si prečítate v návode na obsluhu a údržbu automobilu, ktorú dostane každý pri kúpe. Pridáme len, že v zime sa snažíme udržiavať stav oleja v motore blízko minimálnej hladiny, olej sa rýchlejšie zohreje.
Chladiaci systém má pracovať normálne. Pre zrýchlený ohrev motora, ak sa veľmi ponáhľate, môžete vypnúť kúrenie (zamedziť prístup chladiacej kvapaliny do radiátora vykurovania), kvapalina v plášti bloku valcov a hlavy sa zohreje rýchlejšie. Pri silnom protivetre alebo mraze je účelné zakryť povrch chladiča nejakou clonou.
Ak sneží, treba často spúšťať stierače, preto neškodí namastiť všetky čapy prevodného systému stierača a doplniť nádržku ostrekovača čelného skla špeciálnou nemrznúcou tekutinou. Ak bola predtým naplnená vodou, treba ju vyliať a celý systém prepláchnuť špeciálnou nemrznúcou kvapalinou. (Nesmie to byť tá, ktorú používame na chladenie motora.)
Ak vykonáte všetky opísané práce, môžeme s istotou naštartovať motor. Stlačíme pedál spojky (je to dôležité, lebo tým odľahčíme spúšťač), úplne vytiahneme ťahadlo ovládania vzduchovej (spúšťacej) klapky a zapneme spúšťač. Často sa stane, že motor počas prvých dvoch až troch sekúnd nenaštartuje. Vtedy vypneme spúšťač a po kratšej prestávke celý úkon opakujeme. Na druhý alebo tretí pokus už motor naštartuje. Spúšťač už netreba, vypneme ho. Nestláčajte pedál akcelerátora a nechajte pracovať chvíľu motor s vytiahnutým ťahadlom ovládania vzduchovej klapky. Len čo sa motor trochu zohreje, postupne vracajte ťahadlo do pôvodnej východiskovej polohy. Kým sa motor dostatočne nezohreje a nezačne pracovať pravidelne, nestláčajte prudko alebo dokonca na doraz pedál akcelerátora. Pri jazde treba kontrolovať teplotu kvapaliny v chladiacom systéme. Treba mať na zreteli, že teplotný režim je pre motor veľmi dôležitý a veľmi vplýva na spotrebu paliva a opotrebovanie súčiastok. Opísaný postup spúšťania motora automobilov Lada sa používa nielen v zime. Je účinný v ktoromkoľvek ročnom období, dokonca aj v lete po nočnom odstavení automobilu.
Po zime prichádza jar a s ňou obdobie zvýšeného cestovného ruchu, dovoleniek a cestovania. Naše cesty bývajú rozličné čo do dĺžky, smerov a záujmov. Často jazdíme do noci a s tým vznikajú problémy, ktoré neskúsený vodič ešte nepozná.
Je známe, že deväť desatín všetkých informácií, potrebných pre bezpečnú jazdu, vníma vodič zrakom. Preto je dobrá viditeľnosť a prehľad najdôležitejšou podmienkou bezpečnej jazdy. Spomeňte si, ako sa cítite, ak vyjdete z osvetlenej miestnosti do tmy. Na to, aby ste sa prispôsobili zmeneným podmienkam, potrebujete určitý čas. Podobne, náhle zapnutie svetlometov protiidúceho automobilu vás prakticky oslepí a tých niekoľko sekúnd niekedy úplne stačí na to, aby došlo k havárii. Ak pri ľahkom oslnení čas prispôsobenia trvá asi 10 s, automobil pri rýchlosti 60 km/h prejde 170 m prakticky bez vedenia. Nie je vylúčené, že sa na tejto vzdialenosti nenachádzajú ľudia alebo neosvetlené predmety. Zapamätajte si, že najlepší spôsob vyhnúť sa nepríjemnosti pri oslnení je zastaviť automobil a počkať. Aby sme si nezhoršili viditeľnosť ani na chvíľu, nezapíname osvetlenie vnútrajška vozidla. Zvlášť škodí očiam svetlo plameňa zapaľovača. Lepšie je použiť odporový zapaľovač, inštalovaný v prístrojovej doske. Medzi intenzitou osvetlenia vozovky a mierou oslnenia vodiča existuje závislosť. Čím jasnejšie osvetľujú svetlomety vozovku, tým silnejšie protisvetlo znesie vodič bez oslnenia. Preto sa zdokonaľuje konštrukcia svetlometov. Už na prvých typoch Lada boli montované svetlomety európskeho systému, ktoré oveľa menej oslňovali a súčasne lepšie osvetľovali vozovku i krajnicu. Dnes sa montujú na automobily Lada 1300 (VAZ 2105) svetlomety novej generácie, ktoré oveľa prevýšia staršie typy. Halogénové žiarovky, nové šošovky a paraboly oveľa zlepšili osvetlenie. Mimochodom, halogénové žiarovky sa môžu namontovať na všetky typy automobilov Lada. Mať dobré svetlomety nie je ešte zďaleka všetko. Poprvé, musia byť správne nastavené, lebo v opačnom prípade svietia inde, len nie na vozovku a krajnicu a podruhé, s dobrými svetlometmi treba vedieť dobre zaobchádzať. Správne sa hovorí, že správanie sa vodiča na ceste v noci je prejavom jeho kultúrnej úrovne. Pravdepodobne každý si pamätá jeden z prípadov nočnej jazdy, kde hral hlavnú úlohu vodič - egoista. Mal zapnuté všetky svetlá a išiel veľkou rýchlosťou bez ohľadu na protiidúcich, zabúdajúc, že ich oslňuje. Skúškou bolo dokázané, že dráždiaci účinok svetlometov sa pociťuje na rovných úsekoch vozovky už zo vzdialenosti 500 až 700 m. Práve v takejto vzdialenosti od protiidúceho vozidla vzniká u vodiča želanie, navrhnúť kolegovi prejsť na tlmené svetlá.
Vcelku nočná jazda nie je jednoduchá. Tma je plná neočakávaných prekvapení, ktorým treba čeliť bez paniky a zmätku. Pred nočnou jazdou sa treba dobre vyspať. Zápas s ospalosťou počas jazdy je nebezpečný. Môže nastať okamih, keď' prevládne mikrospánok a vodič stráca sebakontrolu. Prirodzený sklon vozovky tiahne automobil doprava, na krajnicu, a tu už nie je ďaleko k vážnej nehode. Stiahnite sklo, spievajte si, bavte sa so spolucestujúcim, ktorý tiež nesmie spať. Nefajčite príliš a vetrajte, lebo oxid uhličitý, ktorý je obsiahnutý v tabakovom dyme, znižuje zrakovú schopnosť.
Jedným slovom, robte všetko pre to, aby ste sa nedali ukolísať monotónnym šumom motora do mikrospánku. Ak nič nepomáha, odpočiňte si 20 až 30 minút.
Pri nočnej jazde dbajte na čistotu skiel svetlometov, obrysových svetiel, odrazových skiel a čo je zvlášť dôležité, čelného a ostatných skiel automobilu. Nečistoty, voda, orosenie, poškrabané sklo a pod. rozptyľujú svetlo protiidúceho automobilu a zhoršujú viditeľnosť. Podobný účinok majú aj rozličné lesklé okrasy, ktorými si vodič skrášľuje prístrojovú dosku. Väčšinu vodičov jasné svetlo kontrolných svetiel na prístrojovej doske ruší. Ak váš automobil nie je jedným z posledných typov, kde možno reostatom znížiť intenzitu osvetlenia kontrolných svetiel, prelepte ich izolepou. Pri automobile Lada 1300 (VAZ 2105) sú použité proti oslňovaniu na kombinovanom prístroji špeciálne kužeľové sklíčka. Je veľmi nepríjemné, ak vozovka vedie nížinami, zamokrenými miestami a pozdĺž brehov širokých riek. Na takýchto miestach býva v noci takmer pravidelne hmla. Vchádzať do takejto hmly je nebezpečné a len tlmené svetlá môžu o niečo vyjasniť situáciu. Diaľkové svetlá sú v tejto situácii nepoužiteľné, lebo ich lúče sa odrážajú od hmly a oslňujú. Tu pomôžu len svetlomety do hmly. Dostať ich v špecializovaných predajniach Mototechny a autopríslušenstva. Pre montáž na nárazník a zapojenie platia osobitné predpisy. Treba však pripomenúť, že v hustej hmle aj ony málo pomôžu. Podľa skúseností svetlomety do hmly majú určitý účinok iba vtedy, ak sú odborne namontované. Svetlomety do hmly treba namontovať tak, aby ich dolný okraj nebol nižšie ako 250 mm od roviny vozovky pri nezaťaženom stave vozidla (vyhl. FMD č. 90/1975 Zb., § 51). Montovať ich nižšie nie je účelné, lebo viditeľnosť sa zvýši o 10 %, ale oslňovací účinok a nebezpečenstvo ich poškodenia na nerovnej vozovke sa tiež zvyšujú. Správne umiestnené svetlomety do hmly nesmú byť svojím vonkajším okrajom vzdialené od roviny vymedzujúcej najväčšiu šírku automobilu viac ako 400 mm. Prirodzene, svetlomety do hmly nesmú prekážať lúčom hlavných svetlometov. Niektorí automobilisti zabudovávajú svetlomety do hmly do ozdobných mreží chladiča. Je to pekné a estetické, ale ich svetlo kmitá spolu s ozdobnou mriežkou, ktorá nie je pevne namontovaná. Takto pripevnený svetlomet svieti nielen zle, ale aj krátky čas. Svetlomety do hmly treba montovať na nárazník. Keďže svetlomety do hmly, najmä ak majú halogénové žiarovky, majú veľký príkon, potrebujú veľký prúd (okolo 10 A) a je ich potrebné spínať pomocou relé a zapájať čím kratším vodičom dostatočného prierezu.
Svetlomety do hmly musia byť zapojené podľa predpisu spolu s obrysovými a koncovými svetlami a s osvetlením poznávacej značky, preto je potrebné zapojiť vypínač, ovládajúci ich spínacie relé na okruh obrysových svetiel. Elektrický vodič svetlometov do hmly na akumulátor treba chrániť poistkou (obr. 1).
|
| |
1 -svetlomety do hmly, 2-akumulátor, 3-spínacie relé svetlometov PC-527. 4-vypínač, 5-poistky, 6-poistka (16? A), 7-alternátor. Prierezy vodičov: a-25 mm, b-4 mm, c-0,75 mm |
Správne namontované svetlomety do hmly musia byť aj správne nastave- né. Automobil postavíme na rovnú plochu pred stenu, ktorá slúži ako projekčné plátno. Na stene narysujeme vodorovnú čiaru vo výške, zodpovedajúcej vzdialenosti stredov svetlometov od zeme pri nezaťaženom automobile. Potom zaťažíme automobil dvoma osobami, zapneme svetlomety a nastavíme ich tak, aby hranica svetla a tieňa obidvoch svetlometov bola o 200 mm pod nakreslenou čiarou.
V noci, ak je slabá hmla a prší, sú najúčinnejšie hmlové svetlá s diaľkovými svetlami. Nezabúdajte na protiidúce vozidlá, vypnite včas svetlomety do hmly a prepnite na tlmené svetlá. Ak hmla zhustla a naviac začalo pršať, budú svetlomety do hmly účinnejšie v kombinácii s tlmeným svetlom. Len vo veľmi hustej hmle a metelici sú svetlomety do hmly jedinými pomocníkmi. V akejkoľvek hmle nesmieme zabudnúť na zapnutie stieračov a na ofukovanie čelného skla, lebo hmla je vlhkosť.
Noc skrýva mnohé nečakané prekvapenia. Veľa ťažkostí môžu vodičovi spôsobiť lesné zvieratá. Zvieratá môžu vybehnúť na cestu tesne pred automobilom a len vďaka veľkej duchaprítomnosti nestrhnete pudovo volant na stranu. Ak máte vysokú rýchlosť, máte postarané o nepríjemnosti. Preto, ak idete v noci po kraji lesa, spomaľte a buďte na pozore. 3: dažďa terénom
Každý z nás má rád prírodu a sem - tam sa určite stretne na ceste s prekážkami, ktoré bez skúseností neprekoná. Keď niet skúseností, treba vynaložiť veľa času a síl na ich prekonanie. Môže to byť snehový závej, piesková duna, brod, hlboká kaluž, šmykľavé alebo prudké stúpanie, podmytá cesta alebo hlboké koľaje na nej. Majstrovstvo nadobudnete časom, ale poznanie hlavných spôsobov prekonávania prekážok ušetrí veľa času. Schopnosť prekonávať prekážky je obmedzená radom faktorov: obvodovou silou hnacích (zadných) kolies, ich trením o podklad, svetlou výškou automobilu, výškou uloženia a zakrytím tých častí na vozidle, ktorým voda znemožňuje funkciu (rozdeľovač, zapaľovacia cievka, zapaľovacie sviečky a výfuková rúra). Niekoľko slov o silách na hnacej náprave. Existujú pojmy, ako krútiaci moment a prevodový pomer. Tieto hodnoty dal automobilu do vienka konštruktér. Ich optimálne hodnoty môže meniť každý vodič tým, že mení otáčky kľukového hriadeľa motora a zaraduje ten alebo onen prevodový stupeň. Kedy je potrebné využiť maximálnu hodnotu týchto veličín? Ak ideme po nespevnenej vozovke a kolesá sa hlboko boria, ale neprešmykujú sa. Pred zadnými i prednými kolesami sa hrnie zemina. Kolesá ju čiastočne strhujú pod seba a čiastočne posúvajú pred sebou. Na túto prácu sa spotrebúva takmer všetka energia motora. Keď sa vyčerpáva, otáčky kľukového hriadeľa klesajú, rýchlosť automobilu sa znižuje, napriek tomu, že veľmi stláčame pedál akcelerátora. Motor začína pracovať trhane. Chod motora sa vyčerpáva až napokon sa zastaví. Nevedel prekonať odpor. Tento nezmyselný boj bolo treba zastaviť už skôr, lebo násilie je vždy škodlivé. Čo treba robiť v takejto situácii? V prvom rade treba čo najviac odľahčili automobil, vysadiť spolucestujúcich a možno aj vybrať náklad. Potom sa plynule vrátiť, tak isto plynule sa rozbehnúť a v rýchlosti prekonať vytvorenú prekážku. Stáva sa, že kolesá nemôžu opustiť hlbokú koľaj. Vtedy je potrebné lopatou vykopať pred a za kolesami plynulý výjazd.
Ak je pred vami ťažko prechodný úsek cesty, pamätajte, že čím je väčšia zotrvačnosť automobilu, čím sú vyššie otáčky kľukového hriadeľa motora a čím je nižší prevodový stupeň, tým väčšiu prekážku automobil prekonáva. Preto vopred odhadnite prekážku a nájdite taký režim pohybu, aby ste prekonali celý úsek naraz. Samozrejme, na ceste sa môže vyskytnúť taká hlina, piesok alebo sneh, že kolesá uviaznu až po náboje kolies a automobil dosadne spodkom na prekážku. Aby sa toto nestalo, vyplňte zamýšľanú dráhu všetkým, čo je na okolí : dosky, vetvy, kamene. V krajnom prípade, ak je hlina veľmi väzká a pokusy dostať sa z nej vlastnými silami sú neúspešné, aby sme nepoškodili automobil, je lepšie pomôcť si zdvihákom, kladkostrojom alebo sa nechať vytiahnuť iným automobilom. Vyslobodzovacie zariadenie, lanový ťahač (ručný kladkostroj) Pegas vyrába družstvo Kovo Brno. Možno ním rýchlo vyslobodiť uviaznutý automobil. Výrobca povoľuje hmotnosť bremena 400 kg, krátkotrvajúco 500 kg. Ak je hmotnosť väčšia (maximálne 800 kg resp. 1000 kg), treba použiť lanový ťahač v kombinácii s kladkou.
Veľkou pomocou pri prekonávaní prekážok sú rozličné zariadenia, ktoré sa pripevňujú na poháňané kolesá: reťaze, remene, laná a pod. Účinným a veľmi jednoduchým zariadením, ktoré zabraňuje prešmykovaniu kolies, je pás kovového pletiva s okami 20 x 20 mm, ktorý podkladáme pod kolesá. Dva také pásy pletiva s rozmermi 400 x 1500 mm sa zmestia pohodlne do batožinového priestoru auta.
Každý vodič by mal vedieť, že čím sú vyššie otáčky kľukového hriadeľa motora a čím rýchlejšie uvolní pedál spojky, tým skôr sa začnú hnacie kolesá prešmykovať. Aby sme sa tomu vyhli, musíme sa naučiť "cítiť" motor. Je to mimochodom veľmi ťažké, nájsť a udržiavať optimálny režim, ktorý v mnohých prípadoch je jediný úspešný. Ako sa to naučiť? Je to možné iba cvičením. Jazdite po ujazdenom snehu so zaradeným prvým prevodovým stupňom. Skúste pomaly a potom i rýchlejšie zvýšiť otáčky kľukového hriadeľa akceleračným pedálom. Automobil bude najprv zrýchľovať, potom sa od určitého okamihu začne jeho rýchlosť znižovať a motor sa začne "pretáčať" bez vášho pričinenia. To bude znamenať, že sa jedno alebo obidve hnacie kolesá začali prešmykoval a keďže sa na nich znížila sila odporu, zvýšili sa otáčky kľukového hriadeľa. Teraz zopakujte manéver, pri pozornom počúvaní zvuku motora. Len čo sa začnú samovoľne zvyšovať otáčky kľukového hriadeľa, uvoľnite silu na pedál akcelerátora a preraďte druhý prevodový stupeň a znova rozbiehajte automobil.
Pri nácviku spozorujte, že automobil citlivo reaguje nielen na zmenu otáčok kľukového hriadeľa, ale aj na manipuláciu pedála spojky. Len čo rýchlejšie uvolníte pedál spojky, začnú sa prešmykoval kolesá. Preto, ak prekonávate ťažký úsek, je lepšie sa spojky nedotýkať, aby nezapríčinila zastavenie automobilu. Ak sa v danej konkrétnej situácii nezaobídete bez manipulácie pedála spojky, vypínajte a zapínajte ju plynule a opatrne, orientáciou pritom sú otáčky motora.
Otáčky kľukového hriadeľa je potrebné udržiavať rovnomerné aj pri jazde po šmykľavej ceste. Nezabúdajte, že akákoľvek zmena otáčok motora môže byť príčinou nepredvídaného a neželaného zastavenia.
Je veľmi nepríjemné, ak máme na ceste rozjazdený úsek a naviac s hlbokými koľajami. Takýto úsek môže byť nadlho koncom našej cesty, pretože vytiahnuť automobil, uviaznutý až po spodok v blate je takmer umenie. Skutočne, v iných prípadoch stačí automobil vytlačiť alebo vytiahnuť pomocou druhého automobilu. Tu sa však môžu poškodiť skupiny a časti umiestnené nižšie ako spodok karosérie. Ak zbadáme taký úsek, musíme ho najprv pozorne prezrieť a ak treba, upraviť, aby sme ho mohli úspešne prekonať. Keď je koľaj príliš hlboká a dlhá, overíme si, či môžeme prejsť tak, aby bola medzi kolesami. Prejsť po tvrdých a širokých hrebeňoch nie je ťažké, ale ak sú mäkké a úzke, vyžadujú prvotriednu zručnosť vodiča. Aby sme sa vyhli riziku zbehnúť kolesami z hrebeňa do hlbokej koľaje, je lepšie ísť dvoma kolesami v koľaji a dvoma po krajnici. Takto je oveľa ľahšie udržať potrebný smer, lebo kolesá ktoré idú v koľaji takmer nepotrebujú riadenie.
Opatrnosť je bezpochyby užitočná. Čo je však treba robiť, ak sa automobil zaboril až po spodok karosérie? Predovšetkým vystúpiť z automobilu a obhliadnuť situáciu. V závislosti od príčin a od konkrétnej situácie treba zvoliť potrebné opatrenia. Vo väčšine situácií je účelné s automobilom vycúvať. Ak sa to nedá, treba skúsiť automobil zdvihnúť zdvihákom a vybrať spod auta "nadbytočnú" zeminu. Veľkú pozornosť musíme venovať podloženiu zdviháka, lebo toto miesto býva obyčajne nevhodné : blato alebo piesok. Pod zdvihák obyčajne podložíme dosku alebo plochý kameň tak, aby horná časť zdviháka bola od karosérie vzdialená 150 až 200 mm, lebo v opačnom prípade by zdvihák pri úplnom zdvihnutí mohol poškodiť karosériu.
Len v jednom prípade môžeme zdvihák nahradiť ťahom bez rizika poškodenia automobilu - ak predné kolesá zapadli do jarku alebo do jamy. V takomto prípade podložíme pod lano poleno alebo dve brvná, zviazané do tvaru X a naklonené mierne smerom k automobilu. Ak lano napneme, predná časť automobilu sa nadvihne a automobil vyjde z jarku. Posledná prekážka v teréne je voda. Pravdepodobne netreba opakovať známe "ak nepoznáš brod, nechoď do vody". Ale ak už ste do vody vošli, napredujte pomaly a v žiadnom prípade nemeňte režim pohybu. Nepríjemnosti sa môžu začať, ak sa dostane voda do prerušovača - v rozdeľovači, zapaľovaciu cievku, zapaľovacie sviečky alebo ešte horšie, ak sa dostane do výfuku. Ak sa zastavil chod motora kvôli rozdeľovaču, zapaľovacím sviečkam alebo zapaľovacej cievke, môžeme ich vysušiť handrou alebo prúdom vzduchu. Musíme to robiť vo vode, čo je síce nepríjemné, ale možné. Spúšťať motor so zaliatym výfukom je však márne. Treba vytiahnuť automobil na breh a nechať vytiecť vodu z výfuku pri jeho naklonenej polohe.
Ak dosahovala hladina vody po brzdné bubny, treba ich vysušiť, najmä v zadných kolesách. Vysušíme ich miernym zatiahnutím parkovacej brzdy pri pomalej jazde, tejto operácii venujeme osobitnú pozornosť. Uvedené situácie, samozrejme, nevystihujú všetky prípady, možné aj tam, kde by sa dala čakať aj oveľa lepšia cesta. Ako dokazujú skúsenosti, vedomosti a dôvtip a vynaliezavosť pomáhajú nájsť východisko z každej situácie.
Z mnohých tisíc súčiastok automobila môže niektorá zlyhať. Nie je to nešťastie, ak nechýba zručnosť a možnosti, chybu odstránite. A čo keď je taká porucha, že nič nevymyslíte? V tomto prípade zostáva ešte jedna možnosť, nechať sa odtiahnuť iným vozidlom. Preto, ak sa vydávate na cestu, nezabúdajte vziať so sebou lano - niekedy jedinú a vernú nádej. Dĺžka lana má byť taká, aby vzdialenosť medzi vozidlami nebola menšia ako 2,5 m a väčšia ako 6 m. Na vlečnom lane má byť pripevnená dobre viditeľná červená zástavka, alebo štítok rozmeru najmenej 20 x 20 cm. Kým začnete spoločnú jazdu, treba dohovoriť rýchlosť a dorozumievacie signály. Predný vodič signalizuje smerovkami manéver, ktorý bude robiť a zadný opakuje signál na znak toho, že pochopil. Húkačkou alebo svetlami sa vodiči navzájom upozornia na vynútenú zastávku a niekoľko bliknutí brzdným svetlom značí, že asi bude treba brzdiť. Pri vlečení musí mať predný automobil zapnuté tlmené svetlá aj za nezníženej viditeľnosti a vlečné vozidlo musí mat rozsvietené určené svetlá. Takéto osvetlenie je nevyhnutné na upozornenie chodcov a ostatných účastníkov premávky. Umenie jazdy vo vleku spočíva v tom, aby bolo vlečné lano stále napnuté. Vtedy bude vlek plynulý, bez trhania. Pri pohybe z miesta musí vlečné vozidlo najprv pomaly napnúť lano a rozbiehať sa až potom, keď zacíti ťah vlečného vozidla. Rozbiehať sa a meniť rýchlosti treba plynule a rýchle, aby vozidlá nestratili rýchlosť. Osobitnú opatrnosť musíme venovať pri obcházaní, predchádzaní, v zákrutách, pri jazde do svahu a z neho. Kým má vodič vlečného vozidla hlavnú zodpovednosť za obchádzanie a v zákrutách, kedy nesmie ani na sekundu zabudnúť na vlek, vodič vlečeného vozidla je zodpovedný najmä za jazdu do svahu a z neho. Nesmie sa prudko brzdiť a meniť prevodový stupeň. Stúpanie i klesanie sa má prekonávať "na jeden ťah". Vodič vlečeného vozidla má malý výhľad dopredu, preto je účelné aby viedol automobil vybočený mierne k stredu vozovky, samozrejme, v rozumných medziach.
Rozprávanie o tom, že sa automobil určite prevráti, ak pneumatika náhle stratí vzduch (vystrelí) nie je pravdou. Prevrátiť sa samozrejme je možno ale stáva sa to zriedkakedy ako súhra nepriaznivých okolností : vysokej rýchlosti a nerovného povrchu vozovky. Aj automobil s prázdnou pneumatikou je ovládateľný. Pravda, volant treba ovládať "chlapsky" - držať ho silne a spoľahlivo, lebo sa snaží vytrhnúť sa z rúk. Treba bez váhania stočiť volant na opačnú stranu, než na ktorej sa nachádza poškodené koleso a pomaly a opatrne spomaľovať, plynule stláčajúc brzdný pedál.
Väčšina majiteľov používa automobil v zime menej často ako v lete a mnohí v zime vôbec nejazdia.
Garáží je málo a hlavným "zimným ubytovaním" pre automobily sú parkoviská alebo odstavné plochy pri domoch. Skúsený vodič sa už s tým dávno zmieril a s príchodom zimy odborne pripraví automobil na prezimovanie. Často je vidieť pri domoch automobily, starostlivo prikryté celtovinou alebo fóliou z plastu. To svedčí o tom, že takto neskúsený majiteľ ukryl automobil pred metelicou, dáždom a chladom. Keď na jar odstráni pokrývku automobilu s prekvapením uvidí, že vyzerá tak, ako keby ochorel osýpkami. Treba si zapamätať : V zime často svieti slnko, teplota stúpne nad bod mrazu a vtedy sa pod plachtou vytvára skutočná sauna, ktorá je pre karosériu oveľa škodlivejšia, ako obyčajná snehová prikrývka. Vo všeobecnosti je odborná príprava automobilu na zimné odstavenie zložitá. Treba toho veľa vedieť, ako sa napríklad správajú v zime rôzne časti, agregáty a materiály a podľa toho ich pripraviť.
Automobil treba odstaviť za pekného teplého dňa, keď' je práca s ním príjemná a na jej kvalitu nevplýva dážď a chlad. Prv, ako automobil odstavíme dôkladne ho umyjeme a vysušíme zvonka i znútra. Presvedčíme sa, či aj koberce a podlaha pod nimi je suchá, v opačnom prípade ich vysušíme. Neškodí ani vyčistiť interiér automobilu vysávačom, najmä typy Lada 1500 a Lada 1600, ktoré majú kovralové koberce. Vyumývať treba aj motor. Zďaleka nie všetci ho pravidelne ošetrujú a preto nech aspoň zimu prečká v čistote a poriadku. Ak už umývate automobil a motor, tak to urobte dôkladne, použite autošampón a špeciálny čistiaci prostriedok na umývanie motora. Autošampón, okrem toho, že umýva ešte zanecháva na povrchu karosérie tenkú ochrannú vrstvu. Čistiaci prostriedok dodá motoru vzhľad takmer nového. Po umytí ošetríme lak suchej karosérie konzervačným voskom, alebo leštidlom. Gumové hadice a zväzky káblov otrieme čistou utierkou a akumulátor a jeho svorky handričkou, namočenou v 10% roztoku čpavku. Potom svorky zľahka potrieme mazacím tukom.
Dôkladne umyjeme aj kolesá. Naviac, ak uschnú, neškodí ich nakonzervovať prípravkom HD v aerosolovom balení. Po skončení umývania sa treba venovať chladiacemu a palivovému systému. Treba sa rozpamätať, či sme niekedy nedolievali do chladiaceho systému, naplneného nemrznúcou zmesou, vodu. V takomto prípade hustomerom na nemrznúcu zmes. (Môžeme použiť hustomer na hustotu elektrolytu akumulátora, v ktorom vymeníme hustomerné teliesko.) Presvedčíme sa, či má chladiaca zmes správnu hustotu a bude mrazuvzdorná pri ľubovoľnom mraze. Pozornosť venujeme palivovej nádrži. Úkon je jednoduchý: z celého palivového systému úplne vypustíme benzín (na rozdiel od iných automobilov). Benzín vypustíme z nádrže a zvyšok spotrebujeme po naštartovaní motora. Niektorí potom zakrývajú otvory v telese čističa vzduchu aj výfuku, aby sa zabránilo vnikaniu vlhkosti. Či toto pomáha, je sporné, ale rozhodne to neškodí.
Či už automobil zimuje v garáži alebo na parkovisku, je užitočné odľahčiť kolesá a pruženie. Na to použijeme 4 podstavce (kúpené alebo doma zhotovené) a rozostavíme ich pod miesta odporúčané v návode na obsluhu a údržbu. Tlak v pneumatikách je účelné znížiť na 50 kPa. Dôrazne sa odporúča pokryť steny valcov vrstvou oleja. Vyskrutkujeme zapaľovacie sviečky, do otvorov nalejeme po 30 až 50 g oleja a spúšťacou kľukou niekoľkokrát otočíme kľukový hriadeľ, potom zapaľovacie sviečky naskrutkujeme na pôvodné miesta. Ak nedobíjame akumulátor, môže sa samovybíjaním vybiť, pričom rýchlosť samovybíjania závisí od hustoty elektrolytu, teploty okolia a celkového stavu akumulátora. Preto treba pred zimným odstavením automobilu akumulátor úplne nabiť, aby hustota elektrolytu bola 1,28 až 1,29 g. cm~3. Mnohí neskúsení vodiči na toto zabúdajú a na začiatku sezóny riešia problém : kde a ako opraviť akumulátor. Na prvý pohľad je to nepochopiteľné. V akumulátore je elektrolyt a predsa mrzne pri -10 až -15 °C. Je to dôsledok jeho nízkej hustoty. Dôležitú úlohu hrá vek akumulátora. Ak je akumulátor zánovný a elektrolyt má správnu hustotu, môžeme ho bez väčšieho rizika ponechať v automobile (s odpojenými svorkami), ak ortuťový stĺpec neklesne pod -20 °C. Pri väčších mrazoch odporúča sa akumulátor vybrať a uložiť na suchom mieste, kde teplota vzduchu neklesne pod 0 °C. Pre pokoj a spokojnosť môžeme počas prvého mesiaca 2 až 3-krát skontrolovať hustotu a množstvo elektrolytu. Ak niet pozorovateľných zmien, zimovanie prebieha normálne. Oveľa viac starostí je so starším akumulátorom (3-ročný aj viac). Takýto akumulátor trpí chronickými
Tabuľka 1. Hustota elektrolyte akumulátora od stavu nabitia
| Teplota pri prevádzke (°C) | Hustota elektrolytu akumulátora pri teplote 15 °C (g . cm -1) | ||
| plne nabitá | nabitá na 75 % | nabitá na 50 % | |
| pod -40 | 1,310 | 1,270 | 1,230 |
| do -40 | 1,290 | 1,250 | 1,210 |
| do -30 | 1,270 | 1,230 | 1,190 |
| do -10 | 1,250 | 1,210 | 1,170 |
A ešte jedna rada : Ozdobné a nenatreté kovové súčiastky je účelné na zimu zľahka natrieť vrstvičkou aspoň mazacieho tuku a všetky pochrómované časti motorovým olejom.