Vysoká akosť a spoľahlivosť všetkých mechanizmov a systémov automobilu spôsobila, že vyrástlo nové pokolenie automobilistov, ktorým sa zdá, že s automobilom sa nemusí nič iné robiť, len napĺňať palivovú nádrž a jazdiť. S automobilom možno prejsť 10 000 i 20 000 km a nezaujímať sa o jeho stav. Bude pracovať a mlčať do určitej medze a potom bude treba za nezodpovednosť zaplatiť. Poruchy sa zosypú zo všetkých strán, lebo všetky systémy a mechanizmy navzájom súvisia. Túto vzájomnú súvislosť možno názorne vidieť na motore. Z palivovej nádrže čerpá palivové čerpadlo benzín do karburátora. Karburátor pripravuje palivovú zmes, ktorá po otvorení nasávacích ventilov vstupuje do valcov motora. Kľúčom zapaľovania sa zapne obvod akumulátora - spúšťač. Elektrický prúd s nízkym napätím sa premení v zapaľovacej cievke na prúd s vysokým napätím a pomocou prerušovača - rozdeľovača sa privedie na každú zo štyroch zapaľovacích sviečok. Remenice alternátora a kľukového hriadeľa motora sú spojené klinovým remeňom. Kľukový hriadeľ sa otáča pôsobením piestov a ojníc. Keď' sa piest dostane do horného útvaru, t. j. keď' dosiahne svoju medznú hornú polohu, palivová zmes, ktorá sa tesne predtým dostala do valca sa v ňom stlačí a v tom okamihu preskočí medzi elektródami zapaľovacej sviečky iskra, ktorá zapáli stlačenú zmes. Piest sa účinkom vzniknutých spalín pohybuje smerom dolu a otáča kľukový hriadeľ motora. Toto je najjednoduchší opis schémy práce motora, na ktorej sú vidieť zreteľne vzájomné súvislosti. Jedno je jasné. Aby sa motor spustil a pracoval, musia byť všetky jeho mechanizmy v prevádzkyschopnom stave a správne nastavené.
Z tohto dôvodu výrobca dôrazne odporúča nečakať, kým automobil začne byť poruchový, ale už od prvých tisícov kilometrov sa o automobil pravidelne starať a vykonávať všetku údržbu podľa servisnej knižky. Je účelné do najazdenia 10 000 km dávať automobil na údržbu do špecializovaných autoservisov, ale ak to nie je z akýchkoľvek príčin možné, dá sa podľa uvedených rád urobiť údržba aj doma.
Z celej palety údržbárskych prác si môže každý majiteľ urobiť 75 % prác sám, bez zreteľa na svoje zamestnanie. Pravda, nie všetky úkony sú rovnako zložité, preto je účelné cvičiť si ruky na najjednoduchších. To hlavné pri údržbe spočíva v tom, že všetky úkony, nezávislé od ich zložitosti, sú dôležité. Skúste včas nedoliať brzdovú kvapalinu alebo neskontrolujte dotiahnutie niektorého pripevnenia, následky môžu byť veľmi vážne. Teda, pri údržbe automobilu niet nedôležitých úkonov.
Ak sa opierame pri práci o blatník, ľahko môžeme poškodiť jeho hladký povrch gombíkom alebo tvrdým predmetom, ktorý máme vo vrecku. Aby sa toto nestalo, treba blatník zakryť ľahkým koberčkom, najlepšie kúskom molitanu, ktorý obšijeme plátnom.
Či je potrebné meniť olej alebo nie, je dané predovšetkým podmienkami prevádzky. Ak sú prevádzkové podmienky ťažké, olej sa znečisťuje rýchlejšie ako sa predpokladá v inštrukčnej knižke. Vysoká teplota okolia, dlhé jazdy po prašných cestách a niektoré iné príčiny spôsobujú rýchlejšie znečisťovanie oleja a stratu cenných vlastností aditívov. Takýto olej treba vymeniť, lebo sa podmienky pre prácu motora veľmi zhoršia a nastane zvýšené opotrebovanie.
Ak ešte neprešla lehota na výmenu oleja (prvá výmena po 5000 km a potom každých 10 000 km) a nie ste si istý, či už netreba olej vymeniť, skúste určiť stav oleja podľa skúseností starších vodičov : Naneste niekoľko kvapiek oleja, ktorý vyberiete mierkou zo skrine motora, na filtračný papier. Svetložltá a svetlohnedá farba, ktorá prechádza až do modra značí, že olej je ešte v dobrom stave. Temná škvrna hovorí, že máte byť na pozore. Niektorí vodiči dosť dobre overujú olej na dotyk. Ak cítime pri roztieraní oleja prstami teplo a tvrdé zrnká, treba olej vymeniť, lebo je už príliš riedky a má mechanické nečistoty. Mechanické nečistoty sú najpravdepodobnejšie pri prvej výmene oleja. Napriek vysokej úrovni výroby a najmodernejšej technológie sa uvoľňujú a olejom odplavujú maličké kovové častice, ktoré sa síce v prevažnej miere zachytia v čističi oleja, ale časť sa prešmykne do systému mazania.
Pri automobiloch Lada na rozdiel od niektorých iných značiek preteká všetok obiehajúci olej systému mazania cez čistič oleja, ktorý je plnoprietokový.
Čistič je veľmi dôležitý, lebo chráni mazací systém motora pred vnikom kovových častí, prachu a oxidov. Čistič je účinný, kým jeho čistiace kanáliky sa nezanesú nečistotami. Potom ho treba vymeniť za nový spolu s výmenou oleja.
Keďže výpustný otvor oleja je v najspodnejšej časti spodného veka motorovej skrine, je účelné meniť olej v motore na rampe alebo nad montážnou jamou. Na to potrebujeme nasledovné náradie a materiál: špeciálny kľúč na odskrutkovanie čističa oleja (obr. 7), ktorý je možné kúpiť ; imbusový kľúč 12 mm na odskrutkovanie zátky ; nádobu na opotrebovaný olej ; nový olej (3,75 I) ; čistič oleja s gumovým tesnením a handru na utieranie.
|
|
Ak je automobil pripravený na výmenu oleja, to znamená ak stojí na určenom mieste, je zabrzdený a kolesá zabezpečené klinmi, ak je otvorená kapota a odskrutkované veko nalievacieho otvoru, môžeme vypustiť opotrebovaný olej z motora. Aby olej vytiekol rýchlo a bezo zvyšku, musí byť horúci, preto pri vypúšťaní dávajte pozor, aby ste sa nepopálili. Nádobu na opotrebovaný olej treba postaviť pod výpustný otvor a posunúť trocha nazad, pretože otvor je naklonený o 30°. Čas vyprázdňovania je asi 10 minút.
Čistič oleja treba demontovať, keď už väčšina oleja vytiekla. Špeciálnym kľúčom sa odskrutkuje veľmi ľahko. Horšie, ak takýto kľúč nemáme. Môžeme si pomôcť hrubým šmirgľom. Omotáme teleso čističa zrnitou stranou a otáčame ho oproti chodu hodinových ručičiek. Ak sa čistič nedá už nijako ináč odskrutkovať, prebijeme ho tupým priebojníkom, ktorý je v súprave náradia automobilu. Priebojník predĺžime nejakou rúrkou, pomocou ktorej odkrútime čistič.
Na čelnej strane čističa je drážka, v ktorej je gumové tesnenie. Aby tesnenie zostalo na svojom mieste pri naskrutkovaní čističa, namažeme ho hustým olejom alebo tukom. Gumové tesnenie tesní čistič spoľahlivo, preto nemusíme čistič veľmi doťahovať. Po naskrutkovaní nového čističa (pamätajte, čistič je len na jedno použitie) a uzavretí výpustného otvoru môžeme nalievať cez nalievací otvor pozorne olej tak, aby sme nepoliali motor. Nakoniec zatvoríme vekom nalievací otvor. Do motora Lada nalievame len oleje, ktoré odporúča výrobca. Aj niektoré zahraničné oleje sú vhodné, ale pri prechode na iný druh oleja musíme motor prepláchnuť. Motor preplachujeme tak, že po vypustení opotrebovaného oleja nalejeme do motora 3 1 oleja, toho druhu, ktorým budeme plniť motor. Potom spustíme motor a necháme ho 10 až 15 min bežať pri malých otáčkach kľukového hriadeľa (800 až 1000 min~'). Potom olej vypustíme, vymeníme čistič oleja a nalejeme nový olej.
Množstvo oleja má byť v dovolených medziach. Starší vodiči sa čudujú, že medzi výmenami oleja, to znamená za 10 000 km takmer netreba olej dolievať. Skutočne, spotreba oleja motorov Lada je minimálna, ale môže nastať čas, že množstvo oleja klesne pod značku "min" na mierke. Napriek tomu, že vodič má pred sebou kontrolné svetlo tlaku oleja, periodická kontrola množstva oleja je zábezpekou pred nepredvídanými náhodami. Kontrolovať množstvo oleja v motore je treba, keď je studený. Treba vybrať mierku, otrieť ju a znova zastrčiť do otvoru. Ak vyberieme mierku ešte raz, môžeme podľa olejovej stopy na nej zistiť množstvo oleja v motore. Ak je stopa oleja medzi ryskami "min" a "max", všetko je v poriadku. Ak je stopa na ryske "min" alebo nižšie, treba olej doplniť. Po uplynutí niekoľkých minút množstvo oleja opäť preveríme.
V rozvodovke a prevodovke pracuje olej v ťažkých podmienkach, zvlášť pri prvých tisíc kilometrov. Ozubené kolesá sa zabehávajú a zbavujú sa ostrapov. Tieto malé častice kovu sa zmývajú olejom a znečisťujú ho. Olej je ešte kvalitný, ale kovové častice ho znehodnocujú, preto ho treba vymeniť.
Potrebné náradie : kľúče 17 mm a 12 mm, na uvolnenie zátok, nalievacie zariadenie, nádoby na vypustený olej, nový olej a čistiaca handra. Vypustenie oleja na rampe alebo nad montážnou jamou je jednoduché. Keďže na prevodovke i rozvodovke sa zachytávajú a udržujú nečistoty, musíme najprv očistiť nalievacie a výpustné zátky a ich okolie. Olej treba vypúšťať, kým je horúci, pri opatrnej práci si nepopálime prsty. Napĺňať prevodovku a rozvodovku je ťažšie, lebo musíme olej dopraviť zdola hore. V predaji je piestová pumpa, do ktorej sa olej naberie a do nalievacieho otvora vytlačí. Olej možno nalievať aj pomocou uzatvorenej nádoby, do ktorej natlačíme hustilkou vzduch.
Množstvo oleja (kontrolujeme jeho hladinu) v rozvodovke i prevodovke má byť tesne pod nalievacím otvorom, do rozvodovky sa zmestí 1,5 1 oleja a do prevodovky 1,35 l.
Aby sme mohli skontrolovať a v prípade potreby doliať brzdovú kvapalinu do zásobných nádržiek, potrebujeme len brzdovú kvapalinu Syntol - HD 205. Hoci je nedostatok brzdovej kvapaliny signalizovaný rozsvietením červenej žiarovky na prístrojovej doske, nemá zmysel čakať na to, až hladina brzdovej kvapaliny natoľko poklesne. Môže sa to stať na ceste a brzdovú kvapalinu budete mať v garáži. Na kontrolu brzdovej kvapaliny nemusíme ani odskrutkovávať veká nádržiek, lebo v priezračných nádržkách z plastu je množstvo brzdovej kvapaliny dobre vidieť. Brzdovú kvapalinu treba doliať vtedy, ak jej množstvo (hladina) klesne nižšie, ako je hrdlo nádržky.
Pozor : Zníženie množstva (hladiny) kvapaliny v nádržke hlavného brzdového valca pod ústie rúrky, ktorá spája nádržku s hlavným brzdovým valcom môže zapríčiniť zavzdušnenie brzdového systému a zlyhanie bŕzd v najnevhodnejšom okamihu.
Chladiacu kvapalinu Tosol 40, ktorou sa plní chladiaci systém vo výrobnom závode, nemusíme vymieňať 2 roky. Stačí, keď kontrolujeme množstvo a ak poklesne pod značku min, dolejeme ju. V ČSSR sa chladiaca kvapalina Tosol nepredáva, preto dolievať môžeme len vodu (odporúčame destilovanú). Zriedenie pôvodnej náplne ale znamená zníženie jej mrazuvzdornosti. V letnom období toto nie je na škodu, v zime musíme veľmi zriedenú originálnu chladiacu kvapalinu nahradiť novou. Ako náhradu pôvodnej chladiacej kvapaliny môžeme použiť kvapalinu Fridex Special alebo Ladex. Tieto kvapaliny riedime podľa údajov výrobcu. Množstvo chladiacej kvapaliny kontrolujeme pri studenom motore, lebo chladiaca kvapalina má väčšiu tepelnú rozťažnosť ako voda. Mimochodom, expanzná nádobka slúži na vyrovnávanie objemu kvapaliny.
Ak je pozorovateľný úbytok chladiacej kvapaliny, musia zostať stopy po vytekaní. Chladiaci systém automobilov Lada je uzatvorený a kvapalina by sa nemala strácať. Ubúdanie kvapaliny je výsledkom porušenia tesnosti systému : buď kvapalina uniká cez netesnosti pripevnení hadíc alebo uniká motora. V obidvoch prípadoch treba urobiť príslušné opatrenia. Chladiaca kvapalina sa vymieňa obyčajne preto, že starne (po viac ako 2 koch prevádzky). Ak treba vymeniť chladič alebo niektorú súčiastku ladiaceho systému, môžeme kvapalinu vypustiť, prefiltrovať a znova Na vypustenie chladiacej kvapaliny potrebujeme : kľúče 13 mm ~ 17 mm, skrutkovač, kombinované kliešte, nádoby na kvapalinu a handru. Nádoby potrebujeme dve, lebo sú 2 výpustné zátky, jedna na spodnej nádržke chladiča a druhá na bloku valcov zo strany riadenia. Pri uvoľňovaní zátky na spodnej nádržke chladiča treba byť opatrný, je to chúlostivé miesto. Treba druhým kľúčom 17 mm zabezpečovať nátrubok zátky pred uvolnením. Po vyliatí kvapaliny môžeme zátky znova zaskrutkovať. Ak máte chladiaci systém vyprázdnený, využite možnosť a prepláchnite ho. Robíme to nasledovne : do chladiča nalejeme 9 1 čistej vody ; ak bol automobil v prevádzke viac ako 2 roky, je v chladiacom systéme vodný kameň, ktorý by sme mali odstrániť. V takomto prípade pridáme do vody prostriedok na odstránenie vodného kameňa. Chladič i expanznú nádržku zatvoríme viečkami a necháme motor 3 až 4 min bežať, potom vodu vypustíme. Toto môžeme ešte raz zopakovať. Do prepláchnutého chladiaceho systému potom nalejeme 9,6 1 novej kvapaliny alebo starú, ktorú prefiltrujeme. Po 500 až 1000 km jazdy skontrolujeme stálosť množstva kvapaliny, prípadne tesnosť výmenných hadíc, či spojov.
Benzín, olej, ani kvapaliny nesmú unikať'
Malé kaluže, ktoré nachádzame pod automobilom po nočnom parkovaní alebo stopy úniku kvapalín na agregátoch a mechanizmoch svedčia o závažnej a veľmi nepríjemnej poruche. Závažnej preto, lebo ak vyteká brzdová kvapalina, môžu zlyhať brzdy, ak chladiaca kvapalina, môže sa motor prehriať a vážne poškodiť a ak vyteká benzín, môže dôjsť k požiaru. Nepríjemná je takáto porucha preto, že je často veľmi ťažko určiť netesné miesto. Niekedy olej i kvapaliny vytekajú intenzívnejšie pri vysokej teplote, to znamená pri jazde automobilu, niekedy, naopak, presakujú viacej ak automobil dlhšie stojí. Jednotlivé spoje, cez ktoré by kvapalina mohla vykvapkávať, sú ťažko prístupné a niekedy treba hľadať netesnosť s montážnou lampou. Jednou z pomôcok na nájdenie netesného miesta je veľký hárok bieleho papiera, ktorý položíme pod automobil a podľa škvrny a jej farby snažíme sa zistiť, kde a ktorá kvapalina vyteká. Veľmi pozorne treba hľadať príčinu vytekania najmä počas prvých 5000 km, to znamená v čase, keď sa agregáty zabehávajú a tesniace plochy sa "utriasajú a vysušujú". Potom je dlhšia prestávka pokým nezačnú starnúť gumové hadice a uvoľňovať sa objímky, ktorými sú pripevnené. Na odstránenie netesností potrebujeme : krátky skrutkovač, kombinované kliešte, kľúče 8, 10, 13 a čistiacu handru.
Aby sme nič nevynechali, kontrolujeme v nasledovnom poradí (najlepšie na rampe) :
Klinový remeň ventilátora, vodného čerpadla a alternátora nesmie byť uvoľnený.
Klinový remeň sa postupne vyťahuje a prestáva plniť svoje funkcie. Na automobiloch Lada 1200, 1200 Combi, 1300, Lada 1300 - VAZ 2105 sa začína prehrievať motor, lebo ventilátor a čerpadlo sa neotáčajú normálnymi otáčkami a všetka elektrická energia sa čerpá z akumulátora, lebo alternátor nedodáva prúd. Na ostatných modeloch sa deje takmer to isté, iba ventilátor (s elektrickým pohonom) pracuje za dvoch.
Ak je prehnutie klinového remeňa väčšie ako 15 mm, treba ho napnúť. Priehyb klinového remeňa sa najlepšie kontroluje na rampe alebo nad montážnou jamou.
Náradie : prenosná lampa, rúrkový kľúč 17 mm, tupý priebojník, rúrkový kľúč 8 x 10 mm na demontáž krycieho plechu, montážna páka na pneumatiky a pružinová váha. Nezabudnite zatiahnuť parkovaciu brzdu a podložiť kolesá klinmi, kým sa pustíte do práce ! . Otvorte kapotu a uvolnite maticu 4 (obr. 8) pripevnenia alternátora 3 k rozpierke. Spusťte sa pod automobil s náradím a montážnou lampou a demontujte krycí plech motora. Odborníci tento plech neodmontujú pretože potrebné matice nahmatajú, kým sa toto nenaučíte, odporúčame krycí plech odmontovať. Uvoľnite matice skrutky 5 pripevnenia alternátora ku konzole I a montážnou pákou odtláčajte alternátor od motora a zabezpečte ho v novej polohe dotiahnutím matice 4 a matice pripevňovanej skrutky 5. Pripevnite krycí plech na svoje miesto.
|
|
Pružinová váha je na kontrolu. Odmeriame ňou silu stlačenia klinového remeňa (100 N). Pri tejto sile má byť priehyb klinového remeňa 10 až 15 mm. |
Spojka automobilov Lada (obr. 9) pozostáva zo skrine spojky l, odliatej z hliníkovej zliatiny, oceľovej lamely s dvojstranne nanitovaným spojkovým obložením, prítlačného taniera, ktorý je spolu s membránovou pružinou zabudovaný v oceľovom plášti 7 mechanizmu vypínania spojky a vypínacieho mechanizmu.
|
|
a - schéma mechanizmu, b - hnací kotúč v plášti, c - spojková lamela s obložením |
Voľný chod je názov chodu pedálu spojky, pri ktorom sa ešte mechanizmus spojky neuvádza do činnosti. Volný chod je súčtom všetkých vôlí v mechanizme spojky a jej ovládania. Skúste pocítiť volný chod spojky pomalým stláčaním pedála spojky. Najprv sa bude stláčať ľahko, takmer bez odporu, potom začne odpor narastať. Prvá fáza stláčania je hľadaný voľný chod. Jeho dovolená veľkosť je 30 až 35 mm.
Ukázalo sa, že mnohé poruchy spojky vznikajú pre nesprávne nastavenie voľného chodu spojky. Ak je volný chod priveľký, spojka celkom nevypína, čo znamená, že i po stlačení pedála sa budú kotúče a lamela spojky o seba trieť. Ak je voľný chod príliš malý, spojka bude prekĺzavať a bude sa intenzívnejšie opotrebúvať.
Ako vidíme, spojka je citlivý mechanizmus a treba s ňou narábať šetrne. Vzhľadom na dôležitosť spojky a možnosti jej poškodenia pri nešetrnej prevádzke, výrobca odporúča kontrolovať veľkosť voľného chodu pedálu spojky pri každej periodickej údržbe. Toto odporúčanie je ľahko splniteľné, lebo kontrola volného chodu spojky je jednoduchá, treba vziať pravítko a zmerať ho pri plynulom stláčaní pedálu spojky.
Aj nastavenie voľného chodu spojky nebude časove náročné, potrebujeme však rampu alebo montážnu jamu. Pre túto prácu potrebujeme dva kľúče, 13 x 19 mm a 17 x 19 mm a pravítko.
Voľný chod pedálu spojky nastavujeme maticou 4 tyčky 2. Uvoľníme poistnú maticu S a maticou 4 zväčšujeme alebo zmenšujeme veľkosť voľného chodu tyčky tak, aby jej vzdialenosť od vysúvacej vidlice 3 vypínania spojky bola v rozmedzí od 4 do 6 mm. Pri nastavovaní si môžeme pomôcť tým, že zvesíme jednu stranu pružiny 6, nesmieme ale zabudnúť ju zavesiť nazad. Takto nastavením potrebnej dĺžky piestovej tyčky zabezpečíme potrebný volný chod pedála spojky. Plný chod pedála spojky má byt 140 mm.
Už predtým sme hovorili o tesnej vzájomnej spätosti všetkých mechanizmov a systémov motora i celého automobilu. Každý mechanizmus alebo systém spĺňa určité funkcie a každá funkcia je určité ohnivko v spoločnom reťazci procesu. Naplniť valce motora zápalnou zmesou i vypustiť z nich spaliny je potrebné v určitom presne stanovenom okamihu a aj malé odchýlky spôsobujú úplnú dezorganizáciu práce motora.
Rozvodový mechanizmus má za úlohu včas zabezpečiť naplnenie valcov zápalnou zmesou a vyprázdnenie spalín z nich. Všetky typy Lada, okrem Lada 1300 (VAZ 2105) majú pohon rozvodu reťazou (obr. 10). Rozvodový mechanizmus pozostáva z reťaze 2, oceľového ozubeného kolesa kľukového hriadeľa 4, ozubeného kolesa vačkového hriadeľa l, napínacieho zariadenia 5 a tlmiča reťaze 3.
|
|
Pre zabezpečenie normálnej funkcie rozvodu treba pri prevádzke nastavovať: Napnutie reťaze alebo ozubeného remeňa a vôle medzi vačkami a vahadlami. Reťaz alebo ozubený remeň napíname preto, aby sme čiastočne odstránili hluk, ktorý spôsobujú, úplne sa hluk odstrániť nedá. Keby sme chceli úplne odstrániť hluk prílišným napnutím, dosiahli by sme len predčasné opotrebovanie reťaze.
Pre napnutie reťaze potrebujeme spúšťaciu kľuku a kľúč na maticu napínača 6. Niekoľko slov o kľúči : výrobca odporúča použiť kľúč 13 mm. V praxi sa zistilo, že to nie je najvhodnejší kľúč na daný účel. Maticu uvoľníme oveľa ľahšie, ak si podľa vzoru niektorých moskovských autoservisov vyrobíme špeciálny kľúč podľa obr. 1 1. Tento kľúč, ako ukázala prax, sa úspešne používa aj pri demontáži veka hlavy valcov a pri nastavovaní dverových zámkov.
|
|
Postup prác pri napínaní reťaze : špeciálnym kľúčom (alebo kľúčom 13 mm) uvolníme maticu napínača; spúšťacou kľukou pootočíme kľukový hriadeľ o 1 až 1,5 otáčky. Pružina napínača, ktorá tlačí na treciu lištu automaticky nastaví správne napnutie reťaze. Potom maticu napínača zasa dotiahneme. Po ukončení nastavenia nezabudnite vybrať spúšťaciu kľuku ! Na hluk rozvodového mechanizmu si treba privyknúť. Zo začiatku nás ruší, zdá sa byť varovným, ale je to len normálny hluk reťazového prevodu. Nesmie sa ale zvyšovať, lebo zvýšený hluk je signálom pre potrebu nastavenia rozvodu.
Na automobiloch Lada 1300 (VAZ 2105) je tento úkon tiež jednoduchý. Demontujeme ochranný kryt a uvoľníme skrutky konzoly napínacieho valčeka. Pri dvoch až troch otočeniach kľukového hriadeľa (pre zjednodušenie tejto práce je účelné zhotoviť si kľúč podľa obr. 12) pružina sama natiahne remeň. Potom dotiahneme skrutky a namontujeme kryt.
Reťaz s napínačom je len pohon rozvodu (obr. 13), ktorý riadi plnenie a vyprázdňovanie valcov. Aby mal proces nasávania a výfuku normálny priebeh, musí byť medzi vahadlami 9 a vačkami 11 určitá vôľa (medzera). Toto je bezpodmienečne nevyhnutné, lebo ventily pracujú v horúcom
|
|
|
|
1 -ventil, 1-vodiace puzdro ventilu, 3- tesniaca manžeta, 4 a 5- ventilové pružiny, 6- kufetový klin ventilu, 7- oporný tanier, 8 - vratná pružina vahadla. 9- vahadlo, 10- ložiskové teleso vačkového hriadeľa, 11 - vačka, 12- kryt rozvodového mechanizmu, 13 - guľová podpera vahadla, 14 - nastavovacia skrutka, 15- poistná matica nastavovacej skrutky, 16-oalové puzdro, 17-spodný oporný tanier, 18-poistný kníiok |
Ako vidíte, ventily musia mať normálnu vôľu, ináč sa znižuje kompresia, prepaľujú sa ventily, deformujú sa, motor stráca výkon, stráca pružnosť, nepravidelne pracuje a prehrieva sa.
Nastavovanie vôle ventilov nie je zložité, potrebuje len pozornosť, presnosť a zručnosť. K tomu potrebujeme : špeciálny kľúč 17 x 19 mm, ktorého zvláštnosť spočíva v tom, že hlava kľúča zviera s jeho násadou uhol 5°, aby sme pri nastavovaní prvého a druhého ventilu nepoškodili rozdeľovač (obr. 14) ; rúrkový kľúč 8 mm (alebo špeciálny kľúč podľa obr. 11 ) ; skrutkovač ; kombinované kliešte ; podľa možnosti prípravok podľa obr. 15 (vlastnej výroby) na meranie uhla pootočenia ramienka rozdeľovača kde 2 je teleso prípravku, 1 je veko s prispájkovaným drôteným krížom 3, a škáromer 0,15 šírky 22 mm.
|
|
|
|
Ventilové vôle nastavujeme na studenom motore (teplota pod 40 °C). Kým motor chladne, nemusíme strácať čas a môžeme demontovať všetko to, čo by nám prekážalo v práci, to znamená ťahadlo 5 z páky 6 (obr. 16) ovládania škrtiacej klapky, lanko 3 ovládania vzduchovej klapky, čistič vzduchu 11, ak predtým odskrutkujeme krídlové matice 7, demontujeme veko 8 a hadice 10 a 9. Aby do karburátora 4 nespadla nejaká súčiastka, odporúčame zakryť jeho nasávacie hrdlo 2 kúskom lepenky, nastrčenej na závrtné skrutky 1. Pri snímaní veka hlavy valcov nepoužívajte veľkú silu, ale skôr šikovnosť. Jednou rukou kryt nadvihujte a druhou ho ľahko tlačte dopredu.
|
|
a - karburátor. b - Čistič vzduchu |
Nastavovanie vôle ventilov môžeme začať vtedy, keď zistíme, v ktorom valci sa nachádza piest v hornom úvrate. Ak spúšťacou kľukou alebo kľúčom (obr. 12) pri type Lada 1300 (VAZ 2105) pootočíme kľukový hriadeľ do takej polohy, keď značky A i B (obr. 1'n budú oproti sebe, vtedy piest štvrtého valca bude v hornom úvrate. Ním aj začíname.
|
|
Vďaka vynaliezavosti vodičov sú dnes rozšírené aj iné spôsoby nastavovania vôle ventilov, ktoré sú uznávané aj odborníkmi. Tradičné škáromery sa nahrádzajú indikátormi, špeciálnymi pravítkami atd'. Aj sovietsky priemysel už vyrába rad nových prípravkov na tento účel ("Etalon" URZ O1 a iné), ale postup nastavovania zostáva nezmenený, nezávisle od spôsobu merania.
V základnej polohe kontrolujeme vôle výfukového ventilu 4. valca me poistnú maticu D. Škáromer hrúbky 0,15 mm sa má dať zasunúť medzi vahadlo a vačku miernym vtlačením. Dosiahneme to doťahovaním alebo uvoľňovaním nastavovacej skrutky. V takejto polohe pripevníme nastavo vaciu skrutku poistnou maticou a nevyhnutne ešte raz overíme veľkosť nastavenej vôle.
Aby sme mohli pokračovať k ďalším ventilom, musíme pootočiť kľukový hriadeľ o 18O°. Tu si môžeme pomôcť zariadením na meranie uhla pootočenia ramienka rozdeľovača. Ak si pamätáme, v akej polohe je ramienko rozdeľovača vzhľadom na kríž 3 zariadenia pri začiatku nastavovania, ľahko sa zorientujeme pri ďalšom pootáčaní kľukového hriadeľa 0 18O°. Ramienko rozdeľovača sa otáča polovičnými otáčkami ako kľukový hriadeľ, pootočí sa teda len o 90°. Toto jednoduché zariadenie je zvlášť potrebné majiteľom automobilu Lada 1300 (VAZ 2105), kde je ťažko nastaviť dostatočne presne uhol pootočenia.
Ako druhé nastavíme vôle výfukového ventilu 2. valca a nasávacieho ventilu 4. valca (poz. 2), po ďalšom pootočení kľukového hriadeľa vôle výfukového ventilu 1. valca a nasávacieho ventilu 2. valca (poz. 3). Nastavovanie ukončíme vôľami výfukového ventilu 3. valca a nasávacieho ventilu 1. valca (poz. 4).
Aby sme sa nepomýlili, môžeme sa riadiť schémou postupu nastavovania vôle ventilov pri pootáčaní kľukového hriadeľa na tab. 3.
Tabuľka 3. Schéma nastavovania vôle ventilov
| Uhol pootočenia kľukového hriadeľa (°) | Poradové číslo valca, v ktorom sa skončila kompresia | Nastavované ventily | |||
| nasávací | výfukový | poradové číslo | poradové číslo | ||
| ventilu | valca | ventilu | valca | ||
| 0 | 4 | 4 | 8 | 3 | 6 |
| 180 | 2 | 2 | 4 | 4 | 7 |
| 360 | 1 | 1 | 1 | 2 | 3 |
| 540 | 3 | 3 | 5 | 1 | 2 |
Po skončení nastavovania treba opäť všetky demontované súčiastky pripevniť na pôvodné miesta. Venujte osobitnú pozornosť tesneniu veku hlavy valcov. Ak sú na tesnení pretlačené miesta, trhliny alebo praskliny, treba ho vymeniť, lebo poškodené tesnenie nemôže zabrániť vytekaniu oleja. Nepoškodené alebo nové tesnenie treba starostlivo položiť na miesto a keď' ho zakryjeme vekom, preveríme, či niekde neprečnieva zpod hrany veka. Tesnenie je gumové a ak ho pritiahneme rovnomerne po celom obvode, bude spoPahlivo tesniť. Rovnomernosť dotiahnutia môžeme dosiahnuť iba momentovým kľúčom. Mať momentový kľúč je užitočné, lebo celý rad úkonov, ako napr. dotiahnutie hlavy bloku valcov, montáž ložísk vačkového hriadeľa a rad iných je bez momentového kľúča nemysliteľný. Pri spätnej montáži súčiastok si všimnite stav rozličných nátrubkov, rúrok a na ne navliekaných hadíc. Nesmú byť na nich ostrapy, potrhané okraje a preležané miesta.
Nemôžeme obísť ani čistič vzduchu. Treba pamätať na to, že ani vložka, čističa vzduchu nie je večná. Čistí vzduch, ktorý sa nasáva do motora a časom sa zanáša prachom a nečistotami. Zanesený čistič prináša viac škody, ako úžitku. Takýto. čistič nielenže nemôže čistiť vzduch, ale ani neprepúšťa dostatočné množstvo vzduchu do karburátora. Rýchlosť znečistenia čistiacej vložky závisí od prevádzkových podmienok. Ak slúži vložka čističa na asfaltových cestách 10 000 až 15 000 km, na prašných cestách sa zanáša rýchlejšie. Prezrite si čistič dôkladne a ak treba, vymeňte vložku za novú.
Na veku telesa čističa vzduchu sú dve značky - červená a modrá. Tieto značky majú svoj význam, slúžia spolu s vylisovanou šípkou na telese čističa na jeho nastavenie podľa ročného obdobia. Modrá značka značí leto a v tejto polohe vstupuje do čističa chladný vzduch z okolia. Červená značka značí zimu, v tejto polohe vstupuje do čističa vzduch, predhriatý výfukovým ; kolektorom. Po vložení čistiacej vložky do telesa čističa treba pripevniť veko tak, aby oproti šípke bola značka, zodpovedajúca ročnému obdobiu.
Po nastavení vôle ventilov pred zpätnou montážou súčiastok má zmysel uskutočniť ešte jeden zodpovedný úkon - dotiahnuť skrutky, pripevnenia hlavy valcov. Výrobca odporúča doťahovať tieto skrutky dvakrát, po 2000 a po 5000 km jazdy. Práve počas prvých 1000 km sa v dôsledku mnohých teplotných zmien mení pritiahnutie hlavy, odliatej z hliníkovej zliatiny k liatinovému bloku valcov. Oceľovoazbestové tesnenie medzi hlavou a blokom valcov sa tiež stláča, keby sa porušila tesnosť medzi hlavou ' a blokom, presakovala by chladiaca kvapalina cez valce do motorovej skrine a znehodnotila by olej. Pripevnenie hlavy valcov treba dotiahnuť na
|
|
Aby bolo možné spustil motor a udržať ho v chode, potrebujeme elektrický prúd vysokého napätia 12 až 24 kV. Takýto prúd nemožno vyrobil priamo. Potrebujeme prúd s nízkym napätím, ktorý dodáva akumulátor a alternátor. Hoci alternátor vyrába striedavý prúd, do obvodov vstupuje jednosmerný prúd vd k t
|
|
Takéto prerušenia primárneho okruhu zabezpečujú kontakty prerušovača (obr. 19). Kontakty plnia svoj účel presne len vtedy, ak je medzi nimi normálna medzera (veľkosť medzery je 0,37 až 0,43 mm), ak sú v zatvorenom stave dostatočne k sebe pritlačené (sila pružiny má byť 5,4 N) a ak sa navzájom dotýkajú dostatočnou plochou (ich opotrebovanie má byť rovnomerné).
Zvyčajne kontrolujeme a nastavujeme vzdialenosť medzi kontaktmi a stav povrchu kontaktov. Potrebné vybavenie : spúšťacia rukoväť, škáromer na zapaľovanie (nájdete ho v malej súprave nástrojov) a podľa možnosti jednoduchý kľúč, ktorý si urobíte podľa obr. 20. Takýto kľúč veľmi pomôže pri uvoľňovaní skrutiek, ktorými sú pripevnené kontakty.
|
|
Ak takýto kľúč nemáte, dajú sa skrutky uvoľniť aj skrutkovačom. Postup nastavovania je nasledovný:
Na to, aby zápalná zmes zhorela vo valci motora, stačí len 1/500 až 1/1000 sekundy, čas horenia je pre danú zmes konštantný. A čo, ak sa zvýšia otáčky kľukového hriadeľa ? V takomto prípade sa stihne piest presunúť ďaleko nižšie, zápalná zmes sa spáli vo väčšom objeme, spaliny nedosiahnu predpokladaný tlak a budú pôsobiť na piest menšou silou. Výsledkom bude, že motor nevyvinie plný výkon. Z toho vyplýva, že čím rýchlejšie sa otáča kľukový hriadeľ motora, to znamená, že tým skôr treba zapáliť zmes. Treba zväčšiť predstih. Hodnotu predstihu zapaľovania musíme upravovať aj podľa množstva zmesi, ktorú si motor nasáva do valcov, čím je jej viac, tým má byť predstih menší a naopak. Kontrola a nastavovanie týchto zmien je automatická. Aby však systém pracoval v správnych režimoch treba predovšetkým presne nastaviť okamih zapálenia zmesi. Ako je to dôležité, dá sa posúdiť podľa následkov nesprávneho nastavenia : Pri oneskorenom zapaľovaní sa stráca výkon a pružnosť motora v dôsledku neúplného zhorenia zmesi, motor sa prehrieva a má väčšiu
|
|
Predstih zapaľovania nastavujeme podľa značky 5, umiestnenej na remenici 6 kľukového hriadeľa, ktorá má byť oproti značkám 2, 3, 4 na veku rozvodu (obr. 21). Výbava na nastavenie závisí od toho, akýmspôsobom budeme určovať okamih zapálenia. Tradičný a najdostupnejší spôsob je pomocou 12 V pomocnej lampy. Tento spôsob sa používa, ak nemáme iné špeciálne zariadenia. Druhý spôsob je pomocou stroboskopu, týmto je možné dosiahnuť najpresnejšie nastavenie predstihu zapaľovania.
1. spôsob. Náradie a pomôcky: spúšťacia kľuka, kontrolná lampa a kľúč 13 mm. Postup nastavovania je nasledovný :
Demontujeme veko rozdeľovača, nastavíme maticu 6 oktánového korektora do nulovej polohy, pootočíme kľukový hriadeľ do takej polohy, aby ramienko rozdeľovača 18 rotora 13 smerovalo ku kontaktu prvého valca v hlave 14 a značka na remenici kľukového hriadeľa (pozri obr. 21) bola oproti značke 3 na kryte rozvodu. Toto bude zodpovedať polohe piestu prvého valca na konci taktu kompresie ; uvolníme maticu, pripevňujúcu rozdeľovač; pripojíme kontrolnú lampu jedným vývodom na svorku (pozri obr. 19) a druhým na kostru automobilu.
Natočíme teleso prerušovača v smere chodu hodinkových ručičiek až do zopnutia kontaktov (vtedy lampa zhasne). Potom pomaly pootáčame teleso prerušovača v opačnom smere (proti chodu hodinkových ručičiek) až do polohy, kedy sa lampa rozsvieti. Pritom ramienko rozdeľovača 13 zľahka tlačíme, aby nemalo vôľu. Pridržíme teleso v tejto polohe a dotiahneme maticu, upevňujúcu rozdeľovač.
Aby sme spresnili predstih zapaľovania môžeme doregulovať zapaľovanie pomocou matice 6 oktánového korektora. Korekciu uhlu predstihu zapaľovania robíme na zohriatom motore. Za jazdy rýchlosťou 50 km/h na priamej rovnej vozovke prudko stlačíme pedál akcelerátora. Ak pri tom počujeme slabé a krátkotrvajúce detonácie, uhol predstihu zapaľovania je správne nastavený. Pri silnej detonácii (veľký predstih) otočíme maticu oktánového korektora v zmysle chodu hodinových ručičiek (na značku-), ak nie sú detonácie (malý predstih) otočíme maticu v opačnom zmysle (na značku +). Po korekcii overíme správnosť nastavenia opakovaním skúšky.
2. spôsob. Náradie a pomôcky : stroboskop, kľúč 13 mm. Sovietsky priemysel vyrába niekoľko typov stroboskopov, ktoré sa napájajú z akumulátora automobilu. Najviac sa osvedčil typ STB-1. Prístroj pracuje na základe stroboskopického efektu. Zapája sa do zapaľovacieho systému ("Lodge", Veľká automobilu tak, aby záblesky stroboskopickej lampy boli synchronizované so zapaľovacou iskrou prvého valca. Pred začiatkom nastavovania dáme oktánový korektor do nulovej polohy a rysku na remenici označíme kriedou pre lepšiu viditeľnosť. Pri spustenom motore osvetľujeme stroboskopickou lampou otáčajúcu sa remenicu. Keďže záblesky lampy i iskry na sviečke sú súčasné, značka na remenici sa zdá byť nehybná. Ak je správne nastavený predstih zapaľovania, bude sa pri nízkych otáčkach motora (800 až 900 min~') značka na remenici nachádzať oproti značke 3 na kryte rozvodu. Pri nesúlade pootáľame teleso rozdeľovača v potrebnom smere.
Predstih zapaľovania zväčšujeme ak otáčame telesom rozdeľovača proti chodu hodinových ručičiek a zmenšujeme v opačnom smere. Výhoda stroboskopickej metódy spočíva v tom, že predstih zapaľovania kontrolujeme a nastavujeme za chodu motora. Takto môžeme zároveň skontrolovať aj funkciu odstredivého a podtlakového regulátora predstihu zapaľovania. Ak vezmeme do úvahy zložitosť a tesnú vzájomnú spätosť systémov a mechanizmov moderného automobilu, treba uprednostniť stroboskopickú metódu.
Pozrime, ako vyzerá dobrá zapaľovacia sviečka (obr. 22a), ktorá už bola namontovaná v motore. Na izolátore má slabé nánosy, preto je izolátor sfarbený trochu do svetlohneda alebo do siva, jej teleso je čisté a na elektródach nie sú stopy po opotrebovaní. To všetko svedčí o tom, že podmienky, v ktorých pracuje, plne vyhovujú jej požiadavkám. Naviac, dobrý stav zapaľovacích sviečok napovedá, že v takom istom dobrom stave sú aj valce motora a piest s krúžkami.
Vedľa je druhá zapaľovacia sviečka (pozri obr. 22b). Jej teleso, izolátor i elektródy sú začiernené, z čoho vidno, že zapaľovacia sviečka pracovala buď vo veľmi zlých podmienkach alebo bola namontovaná do motora náhodou, to znamená, že nezodpovedá danému motoru. Niektorí motoristi radi montujú do automobilov zapaľovacie sviečky známych značiek (Champion, Marelli) nestarajúc sa, či sú vhodné pre motor Lada. Výskumný ústav "Autopribor" odporúča pre automobily Lada, na ktorých sú sovietske sviečky A l7DV (6OST 2043-74) nasledovné zahraničné sviečky : FESSP ("Iskra", PL:R), 14 L-7Y ("PAL" ČSSR), CLNY ("Lodge", Veľká Británia), M14-175 ("Izolátor", NDR), N-9Y ("Champion", USA), I60T30 a I75T30 ("Bosch", NSR), 7P ("Marelli", Taliansko), BP-6E ("N6K", Japonsko).
|
|
Usadeniny na zapaľovacej sviečke nie sú náhodné. Je to následok jednej z nasledovných príčin : nesprávne nastavenie vzdialenosti kontaktov prerušovača, nesprávna medzera medzi elektródami sviečky, porucha kondenzátora alebo vysokonapäťových vodičov, príliš bohatá zmes alebo dlhotrvajúci beh motora naprázdno.
Na zapaľovacej sviečke na obr. 22c sú elektródy zaolejované. Ak už má motor "prvú mladosť" za sebou, sú zaolejované zapaľovacie sviečky jednoznačným príznakom toho, že piestová skupina vyžaduje opravu. Počas zábehu je zaolejovanie sviečok dočasným javom.
Vypálené alebo veľmi skorodované elektródy (pozri obr. 22~ a opálený, zjazvený izolátor sú príznakmi prehrievania zapaľovacej sviečky. Príčiny : nevhodná zapaľovacia sviečka (má príliš nízku tepelnú hodnotu), zlé nastavenie predstihu zapaľovania, nízkooktánový benzín. Tepelná hodnota zapaľovacej sviečky je čas v sekundách, za ktorý nastanú samozápaly v špeciálnom motore pri určitom definovanom režime. Samozápaly v motore vznikajú tým, že sa zápalná zmes zapaľuje nie od iskry, ale o niečo skôr od rozžeraveného telesa sviečky. Samozápaly spôsobujú pokles výkonu, prehriatie piestových krúžkov, ventilov, praskliny na izolátore sviečky 0 opadovanie elektród. Tieto javy sú vo väčšine prípadov príčinou porúch.
Na obr. 22e je zapaľovacia sviečka, poškodená v dôsledku zlého nastavenia predstihu zapaľovania (veľký predstih). Zapaľovacia sviečka má zreteľné zvláštnosti : opálené elektródy a poškodený izolátor.
Zapaľovacie sviečky majú na telese alebo na izolátore nápisy, kde každé písmeno i číslo je nositeľom informácie o konštrukčných alebo prevádzkových zvláštnostiach zapaľovacej sviečky. Podľa sovietskej normy GOST 2043-74 Zapaľovacie sviečky iskrové sa nápisy rozšifrujú nasledovne: písmeno A značí, že 2ávit sviečky je M 14 x 1,25 ; písmeno M-M 18 x 1,5 ; jedna alebo dve číslice za písmenom - tepelná hodnota zapaľovacej sviečky; ďalšie písmeno označuje dĺžku závitu (H značí 1 I mm, D - 19 mm) ; ďalšie písmeno označuje, či tepelný kužeľ vystupuje z telesa (B) alebo nie ; písmeno T značí, že centrálna elektróda je utesnená v izolátore termocementom.
Aby zapaľovacia sviečka dobre plnila svoju funkciu, musia všetky systémy motora pracovať správne. Aj zapaľovacia sviečka musí byť správna, t. j. nesmie mat v izolátore praskliny a medzera medzi elektródami musí byt v rozmedzí 0,5 až 0,6 mm. Obyčajne zapaľovacie sviečky pracujú správne 30 000 až 35 000 km, potom sa vymenia za nové. Po každých 10 000 km treba zapaľovacie sviečky vybrať, očistiť a overiť, poprípade nastaviť medzeru medzi elektródami.
Na túto prácu potrebujeme sviečkový kľúč, škáromer na nastavovanie zapaľovania, tvrdú kefu (silonovú), čistiacu handru a špeciálnu kvapalinu na čistenie zapaľovacích sviečok. Aby sa nedostali nečistoty do valcov, po odpojení vodičov, zapaľovacie sviečky a ich okolie očistite dôkladne kefou a čistiacou handrou.
Zapaľovacie sviečky treba vyskrutkovať opatrne, lebo sviečkovým kľúčom môžeme ľahko poškodiť ich izolátor (najmä k prvej sviečke nie je dobrý prístup). Vybraté zapaľovacie sviečky pozorne prezrieme, potom starostlivo očistíme kefou, tampónom namočeným do špeciálnej kvapaliny, technického benzínu alebo petroleja a utrieme do sucha. Aká má byť medzera, to vieme, treba len pripomenúť, že na dosiahnutie potrebnej medzery ohýbame výlučne bočnú elektródu. Stredná elektróda je nedotknuteľná, stačí jeden nepozorný pohyb a izolátor sa zlomí.
Upravené zapaľovacie sviečky spolu s tesniacimi krúžkami opatrne vrátime na miesto. Zapaľovacie sviečky najprv zaskrutkujeme rukou, potom dotiahneme kľúčom, ale nie silne. Nasadzovať zapaľovaciu sviečku na závit treba s citom, lebo teleso zapaľovacej sviečky je oceľové a hlava bloku valcov hliníková. Ak z nepozornosti nasadíme zapaľovaciu sviečku krivo, môžeme poškodiť závit v hlave, čo by znamenalo demontáž a opravu hlavy bloku.
Každé koleso automobilu sa opotrebúva inak. Faktorov, ktoré vplývajú na opotrebovanie, je veľa : kvalita gumy a tlak v pneumatikách, prípadne hádzanie disku, vôle v kĺboch spojovacej tyče riadenia, spôsob jazdy vodiča a intenzita používania bŕzd. Aj v najideálnejších prevádzkových podmienkach čas si berie svoju daň a opotrebovaniu pneumatík sa nevyhne nik. V každom prípade však je účelné, aby sa kolesá opotrebúvali rovnomerne čím sa značne predĺži čas ich prevádzky. Jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť rovnomerné opotrebovanie, je vzájomná zámena kolies podľa určitej schémy.
Potrebné náradie a pomôcky: kombinovaný kľúč na demontáž kolies, montážna páka, zdvihák a kliny na podloženie kolies. Pri tejto práci je najdôležitejšie dodržať všetky bezpečnostné opatrenia, aby automobil pri demontáži a montáži kolies stál pevne na mieste a nespadol zo zdviháku.
Aby sme zbytočne nenosili kolesá z miesta na miesto, držte sa nasledovných rád : Vytiahnite náhradné koleso z batožinového priestoru a položte ho vedľa pravého zadného kolesa; uvoľnite jeho pripevňovanie skrutky a zasuňte zdvihák do konzoly najbližšej ku kolesu (nezabudnite podložiť klinmi ľavé predné koleso !) ; vyskrutkujte skrutky a položte ich do prevráteného okrasného krytu ; zložte koleso a miesto neho namontujte náhradné.
Osobitnú pozornosť venujte dotiahnutiu kolesových skrutiek. Niektorí motoristi si pri doťahovaní pomáhajú nohou alebo dokonca na koniec kľúča dupú, ako by chceli pripevniť koleso na nápravu navždy. Treba upozorniť, že takéto počínanie je škodlivé a zanecháva neopraviteľné škody. Doťahovací moment nemá byť väčší, ako 70 N . m. Silnejšie dotiahnutie deformuje disk, čo spôsobuje pri určitej rýchlosti kmitanie kolesa a rýchle opotrebovanie pneumatiky.
Všetky zostávajúce kolesá zamieňame podobne, treba len vedieť, ktoré koleso na ktoré miesto.
Na automobile niet nič dôležitejšieho, ako sú brzdy, preto ich kontrola a údržba si vyžaduje zvláštnu zodpovednosť. Automobily Lada majú kombinované brzdy - vpredu kotúčové a vzadu bubnové.
Pri stlačení brzdového pedálu piestová tyč hlavného valca tlačí piest. Vytlačená brzdová kvapalina ide potrubím k valčekom v predných a zadných kolesách. Piesty vo valčekoch tlakom kvapaliny pritláčajú brzdové obloženie na kotúče alebo na bubny. Ak je do brzdového systému zapojený podtlakový posilňovač brzdového účinku (Lada 1300 - VAZ 2101 1, Lada 1500, Lada 1600, Niva 1600, Lada 1300 - VAZ 2105), prejavuje sa jeho funkcia tým, že podľa miery stlačenia pedála brzdy vstupuje do činnosti a pomáha vodičovi. Je veľmi dôležitou okolnosťou, že hydraulické okruhy predných i zadných bŕzd sú navzájom nezávislé. To znamená, že pri prípadnej poruche napr. zadných bŕzd nezostane automobil bez činnej brzdovej sústavy.
Všetky dobré vlastnosti bŕzd, o ktorých bola reč, sa uplatnia len vtedy, ak im budeme venovať pozornosť ä budeme sa o ne starať. Pri každej údržbe musíme kontrolovať stav bŕzd.
Voľný chod pedála (pri Lada 1500, Lada 1300-VAZ 2105, Lada 1600 a Niva 1600 nesmie byt v chode motor) má by>' 3 až 5 mm (obr. 23). Túto
|
|
1 - hlavný brzdový valec, 2 - vratná pružina pedálu, 3 - spínač brzdového svetla, 4 matica skrutky - dorzu, 5 - nárazník spínača, 6 - pedál, 7 - tyčka, 8 - podtlakový posilňovač brzdného účinku |
Sú kotúčové (obr. 24), lebo pri brzdení väčšia časť zaťaženia pripadá na prednú nápravu a kotúčové brzdy majú značne väčší brzdiaci účinok. Aby sme skontrolovali, či pracuje podtlakový posilňovač brzdového účinku stlačíme 5 až 6-krát pedál brzdy, keď motor nie je v chode. Potom stlačíme pedál brzdy do polovice zdvihu a spustíme motor. Ak je podtlakový posilňovač brzdového účinku v poriadku, musí pedál brzdy "ujsť" dopredu. Ak sa toto nestalo, treba hľadať miesto, kde sa do podtlakového systému dostáva vzduch.
Hrúbka nového brzdového obloženia trecích platničiek je 1 1 mm, keď sa zmenší ich hrúbka oderom na 1,5 mm, treba ich vymeniť za nové. Aby sme mohli skontrolovať stav obloženia, pootočíme kolesá na doraz napravo i naľavo a pozeráme ľavé a pravé brzdy. Ak je brzdové obloženie opotrebované, pripravte sa na jeho výmenu.
Náradie a pomôcky: skrutkovač, kombinované kliešte, kladivo, tupý priebojník, montážna páka, kolesový kľúč, oceľová kefa, zdvihák, kliny pod kolesá, balóniková násoska, nádoba na brzdovú kvapalinu. Keďže bude potrebné demontovať kolesá, musíme postaviť automobil na vodorovnú plochu a zatiahnuť parkovaciu brzdu. Podložíme kolesá klinmi a pomocou zdviháka zodvihneme jedno predné koleso a demontujeme ho. Postup prác pri výmene brzdových platničiek je nasledovný :
|
|
a - brzdový systém, b- brzda I - ráfik kolesa, 2- ochranný pláét, 3 - brzdový kottít, 4 - náboj kolesa, 5- konzola pripevnenia držiaku brzdy, h- hlavný brzdový valec, 7, 8-zgsob"E nádržky brzdovej kvapaliny, 9-prívodná hadička ' brzdovejkvapalinykbrzdovýmval&komprednéhokolesa,l0-driíakbrzdy(strmeá),II-odvzd,aitiOvaciaskrutka, 12- jednoéinný brzdový valček, 13, 21 - piestiky brzdového valčeka, 14 - pružný gumový prstenec, kto vracia iest do východiskovej polohy, IS-manžeta piesta, 16-obloienie brzdové latni8ky, 17- ruiina éa u, IN ry locháprutina jP P P P P brzdovej platničky, 19-Eap, 10-brzdová platnička |
Sú bubnové (obr. 25); s jedným brzdovým valčekom a dvoma čeľusťami (obr. 26). Na automobiloch Lada 1200 a Lada 1200 Combi treba periodicky nastavovať vzájomnú polohu čeľustí a bubna. Na všetkých ostatných typoch sa čeľuste nastavujú automaticky. Prípravné práce sú také isté, ako pri nastavovaní predných bŕzd.
|
|
|
|
Nástroje a pomôcky: kombinované kliešte, kolesový kľúč, kľúč 13 mm, nástrčkový kľúč 17 mm, škáromer 0,1 až 0,15 mm. Zadné brzdy musia nastavovať dvaja. Pomocník sa posadí na miesto vodiča a podľa pokynov bude stláčať brzdový pedál a budete nastavovať. Pootáčajúc bubon, budete zisťovať, či sa čeľusť dotýka bubna alebo nie. Postup nastavovania :
Zámena čeľustí za nové je pomerne jednoduchá. Stiahnutie brzdových bubnov je ťažké aj v autoservise. Boli navrhnuté početné spôsoby, ako stiahnuť bubon, ale žiaľ, ani jeden nie je skutočne efektívny. Problém sa veľmi zjednoduší, ak namažeme ešte pred začatím práce dotýkajúce sa povrchy. V takomto prípade môžeme použiť dve skrutky I (pozri obr. 2~, ktoré naskrutkujeme do technologického otvoru 2 a doťahujeme, kým sa bubon neoddelí. V mimoriadnom prípade možno to urobiť nasledovne :
Ak snímeme bubon, bude už ďalšia demontáž brzdových čeľustí bez ťažkostí (pozri obr. 2~ ;
Nové čeľuste namontujeme opačným postupom s výnimkou toho, že pri montáži čeľustí treba najprv namontovať páku ovládania čeľustí, čapy a až potom rozpierku. Po výmene čeľustí treba nastaviť ich polohu pootáčaním excentrov.
Parkovacia brzda je dôležitou časťou brzdového systému automobila. Má dôležitú úlohu. Medzi motoristami je možné si vypočuť veľa napínavých príbehov, kde parkovacia brzda zohrala úlohu záchrancu. Zvláštny význam parkovacej brzdy oceňujú najmä obyvatelia hornatých oblastí. Aby parkovacia brzda skutočne slúžila verne, musí byť správne nastavená. Stav parkovacej brzdy sa dá najpohodlnejšie skontrolovať na prirodzenom spáde. Treba zastaviť automobil na takomto spáde (30°), zatiahnuť parkovaciu brzdu o 3 až 5 západov ozubeného segmentu a overiť, čo bude
|
|
Ak sa do hydraulického brzdového systému dostal vzduch, je to svedectvo vážnej poruchy. Signalizuje to, že kvapalina vyteká a systém nie je tesný. Najprv treba nájsť príčinu a odstrániť ju. Ak sme vymieňali niektoré súčiastky alebo dielce, je zavzdušnenie systému nevyhnutné. Ak sa dostane vzduch do systému, znižuje v dôsledku svojej stlačiteľnosti prenos sily. V každom prípade treba brzdový systém odvzdušniť. Je to jednoduchý úkon, ale vyžaduje aspoň dve osoby a treba automobil postaviť na rampu alebo nad montážnu jamu. Budeme na to potrebovať: nástrčkový kľúč 8 mm (jeho zhotovenie alebo obstaranie sme odporúčali pri uvoľňovaní skrutiek kontaktových platničiek prerušovača), gumovú hadičku (je v súprave náradia), nádobu na brzdovú kvapalinu, 0,25 až 0,30 kg brzdovej kvapaliny a čistiacu handru. '
Pred začiatkom odvzdušňovania treba naplniť zásobnú nádržku brzdovej kvapaliny do normálnej úrovne, t. j. po spodnú hranu hrdla nádržky a odstrániť nečistoty z krytu odvzdušňovanej skrutky. Buďte opatrní s krytmi. O nich sa dá povedať : "Malý, ale drahý". Len vďaka ním sa do otvorov odvzdušňovacích skrutiek nedostávajú nečistoty. Kryty sa často strácajú a keď zistíme stratu, musíme prečistiť otvor a navliecť na odvzdušňovaciu skrutku nový alebo improvizovaný kryt (z kúska gumovej hadičky, ktorú na konci stiahneme drôtom).
Postup odvzdušňovania :
|
|
Odvzdušňujeme každé koleso osobitne a vždy po skončení jedného kolesa doplníme množstvo brzdovej kvapaliny v zásobnej nádržke do stanovenej výšky.
Brzdovú kvapalinu, ktorá vytiekla zo systému, môžeme znova použiť, ale musíme ju nechať odstáť a potom prefiltrovať.
Ak pocítite pri rýchlosti 60 až 80 km/h vibráciu, treba čo najskôr zistiť príčinu jej vzniku. Príčin môže byť veľa. Jedna z nich je hádzanie predného kolesa.
Kolesá moderných automobilov sa musia vyvažovať, ak sú vyvážené, bude príčinou hádzania vôľa v ložisku náboja.
Náboje 4 sú konštruované tak, aby sa ich kuželíkové ložiská 5 (obr. 29) rovnomerne opotrebúvali, čo sa dosahuje postupným pootáčaním vnútorných krúžkov a použitím veľmi kvalitného mazacieho tuku Litol-24. Napriek tomu, v dôsledku opotrebovania i iných faktorov časom vzniká v ložiskách vôľa a treba ju vymedziť. Vôľu odstraňujeme stiahnutím ložiska špeciálnou maticou 1, ktorá má pravý resp. ľavý závit a je len na jedno použitie. Jedná sa o jednoduchý úkon, ale chúlostivý a zodpovedný. Ak zatiahneme maticu viac, ako treba, môžeme ložisko zničiť. Ak ju zatiahneme menej, zostane vôľa, koleso bude hádzať a ložisko sa bude nadmerne opotrebúvať.
Pre správne nastavenie vôle ložísk predného náboja treba pozorná práca a nasledovné náradie : kľúč 27 mm, nástrčkový kľúč 17 mm a 19 mm, kladivo, sekáč, montážna páka, zdvihák, kliny pod kolesá, nové matice a mazací tuk Litol-24. Predné koleso zodvihneme pomocou zdviháka a chytíme ho rukami za spodok a za vrch a skúšame ním zakývať. Ak sú ložiská správne nastavené, necítime prakticky nijakú vôľu. Ak však cítime vôľu, pokračujeme nasledovne :
Po 20 000 až 25 000 km aj najlepší mazací tuk stráca časť svojich cenných vlastností a nastáva čas, keď ho treba nahradiť novým. Odskrutkujte skrutky a demontujte brzdový strmeň bez rozpojenia hadičky. Odskrutkujte maticu, vyberte podložku a stiahnite náboj. Náboj umyte štetcom v petroleji, zameňte tesniace gumové krúžky (guferá) vnútorných ložísk 5 toto odporúča výrobca) a naplňte čerstvým tukom Litolom. Takto pripravený náboj nasadíme nazad a maticou nastavíme potrebnú polohu ložísk.
Rýchly a dynamický automobil musí mat dobrú stabilitu na vozovke, ako sa vrav:, musí "držať" stopu.
|
|
Konštruktéri zabezpečili, aby automobil neťahal do strán, aby neposkakoval na hrboľatej vozovke a aby nebol náchylný na šmyk. Vlastná konštrukcia automobilu môže tieto vlastnosti zabezpečiť len vtedy, ak sa všetkým uzlom, ktoré zabezpečujú stabilitu jazdy a teda aj jej bezpečnosť venuje stála pozornosť. Stabilitu automobilu, tlmenie jeho výkyvov a plynulú jazdu zabezpečujú predovšetkým hydraulické tlmiče 6 (pozri obr. 29), torzný stabilizátor a skrutkovité pružiny prednej nápravy.
|
|
Tieto úlohy plnia na zadnej náprave (obr. 30) pozdĺžne ramená I a 3, priečna tyč 5, pružiny 2 a tlmiče pruženia 4. Aby sa automobil nekolísal musia byť všetky štyri pružiny rovnako dlhé i silné. Zadné pružiny môžu byť o niečo tvrdšie, ako predné. Vo výrobe všetky pružiny ciachujú, označujú zelenou alebo žltou farbou a podľa tohto značenia sa vyberajú pri montáži. Treba pamätať, že sa v nápravách používajú ako spojovacie súčiastky rôzne puzdrá, vyrobené z gumy alebo z kombinácie guma - kov (silentbloky). Prirodzeným opotrebovaním týchto súčiastok vznikajú vôle, ktoré zapríčiňujú pri jazde klopanie a čo je hlavné, tieto súčiastky prestávajú spoľahlivo zabezpečovať svoju funkciu.
Predstavte si, v akých tvrdých podmienkach pracuje torzný priečny stabilizátor alebo pozdĺžne ramená zadnej nápravy, ktoré sú stláčané rôznymi nárazovo pôsobiacimi silami a namáhané ťahom pri brzdení, ktorý sa snaží odtrhnúť zadnú nápravu od karosérie. Ľahšiu úlohu nemá ani priečna tyč 5, ktorá prekonáva bočné sily, pôsobiace na kolesá v zákrutách a pri jazde na nerovnej vozovke a bráni priečnym posuvom zadnej nápravy voči karosérii. Je zrejmé, že sa najprv budú opotrebúvať gumové súčiastky. Treba im venovať pozornosť pri každej údržbe automobilu. Na dotiahnutie uvolnených spojov budeme potrebovať kľúče 13, 17 a 19 mm. Vôle sa dajú zisťovať najlepšie hmatom, keď jednou rukou skúšame súčiastkou pohybovať v rôznych smeroch a druhou sa snažíme pocítiť jej vôľu. Ak ste pod automobilom (v jame alebo pod rampou), nezabudnite si overiť, či nevyteká z tlmičov pruženia olej.
Na automobily Lada sa montujú sovietske i zahraničné tlmiče. Kým sovietske tlmiče možno opravovať, zahraničné treba zameniť za nové. Aby ste orientačne overili správnu funkciu tlmiča pruženia, nájdite si na blatníku pevné miesto (aby ste ho neprehli) a niekoľko raz ho stlačte. Po stlačení a pustení, správny tlmič pruženia nedovolí automobilu sa kolísať. Pozdĺžne ramená treba kontrolovať vizuálne, ak zistíme, že sú skrútené alebo zohnuté, musíme ich opraviť alebo zameniť. Pre informáciu : vzdialenosť medzi stredmi pripevnenia horných pozdĺžnych ramien je 300 mm, spodných pozdĺžnych ramien 615 mm a priečnej tyče 1057 mm.
Ako už bolo spomenuté, guPové kĺby vplývajú na bezpečnosť jazdy, preto netreba vysvetľovať ich dôležitosť. Podstatné je aj to, že guľové kĺby riadiacich tyčí a guľové kĺby prednej nápravy na automobiloch Lada sú nerozoberateľné. Sú zložené a zaplnené mazacím tukom vo výrobnom závode a mali by slúžiť bez poruchy 100 000 km. Je to úloha neľahká, ale ich konštrukcia to umožňuje. Podstatné je to, že sú kĺby veľmi účinne utesnené, preto do nich nevnikajú nečistoty a sú stále dobre mazané. Stačí trocha zdeformovať ochrannú manžetu a kĺb vydrží v najlepšom prípade len 10 000 km.
Guľové kĺby sa skladajú z oceľových guľových čapov, uložených v polyuretánových puzdrách a pružín, ktoré dávajú ich uloženiu potrebné predpätie a kompenzujú vôľu, ktorá vzniká prirodzeným opotrebovaním guľového čapu i puzdra. Ani jedna z uvedených súčiastok sa nedá vymeniť s výnimkou gumovej manžety, ak sa poškodila. Vzhľadom na osobitosť tejto konštrukcie, kontrolujeme len ochranné gumové manžety na rampe alebo nad montážnou jamou. Každú manžetu opatrne očistíme a pozorne prehliadneme, či nie je popraskaná alebo či nemá deformácie. Manžety musia tesne obopínať valcovú časť guľového kĺbu. Hlavnou úlohou je overenie stavu gumových manžiet, ale nie menej dôležité je overiť aj stav samotných guľových kĺbov riadiacich tyčí i závesov kolies. K tejto práci potrebujeme pomocníka, ktorý zľahka pootáča volantom, pritom hmatom overujeme prípadné vôle v kĺboch.
|
|
Pre kontrolu stavu spodných guľových kĺbov 3 (obr. 31) si môžeme zhotoviť jednoduchý prípravok 4. Po vyskrutkovaní viečok I so závitom zo spodnej časti telesa guľového kĺbu 2 vsunieme do otvoru prípravok 4. Ak sa do otvoru zmestí celý (to znamená, že jeho boky sa neoprú o teleso kĺbu), treba guľový čap vymeniť. Týmto prípravkom možno aj overiť čistotu mazacieho tuku v guľovom kĺbe.
Je samozrejmé, že pri prevádzke sa uvoľňuje pripevnenie motora k pozdĺžnym nosníkom karosérie. Matice a skrutky sa v dôsledku vibrácií uvoľňujú, strácajú sa a prichádza okamih, keď sa agregát drží, ako sa hovorí, len "silou vôle". Toto sa môže stať napriek tomu, že pripevnenia sú na automobile Lada riešené svedomite.
Aby sme vylúčili aj teoretickú možnosť odskrutkovania skrutiek a matíc a zabezpečili tak bezpečnú jazdu, treba po každých 10 000 km pravidelne kontrolovať pripevnenia a v prípade potreby dotiahnuť tú ktorú skrutku alebo maticu. Upevňovacie skrutky doťahujeme na rampe alebo nad montážnou jamou, ako náradie budeme potrebovať celú súpravu kľúčov z výbavy automobilu. Naviac budeme potrebovať : kľúč 30 mm na dotiahnutie matice hlavnej páky riadenia, nástrčkový kľúč 17 mm s kardanovým kĺbom na dotiahnutie matíc pripevnenia prednej nápravy k nosníkom karosérie a momentový kľúč.
Moderný automobilista neberie často do ruky náradie, ale keď príde čas, treba skontrolovať všetky pripevnenia. Verte, pri ďalšej jazde budete oveľa spokojnejší.
Samozrejme, hlavnú pozornosť treba venovať tým miestam, kde sú stopy po pretekaní a mechanizmom, ktoré priamo vplývajú na bezpečnosť jazdy, ako sú : riadenie (pripevnenie páky riadenia, guľových kĺbov, matíc pripevňovacej príchytky), predná náprava (pripevnenie horných a spodných ramien, guľových čapov, priečneho stabilizátora), spájací hriadeľ predného (Niva 1600) a zadného mosta.
Karburátor je jedným z najzložitejších a najpresnejšie nastavovaných zariadení automobilu. Práve karburátor pripravuje zápalnú zmes, t. j. zmes benzínu so vzduchom. V závislosti od toho, koľko je v zmesi benzínu a koľko vzduchu, bude zmes normálna, chudobná alebo bohatá. Normálna zmes je 1 kg benzínu na 15 kg ( 12 m') vzduchu. Chudobná zmes je taká, keď na 1 kg benzínu pripadá od 15 do 17 kg vzduchu a bohatá zmes je keď na 1 kg benzínu pripadá od 13 do 15 kg vzduchu, prípadne keď na 1 kg benzínu je menej ako 13 kg vzduchu.
Karburátor spája niekoľko systémov (voľnobežný, prechodový, hlavný) a zariadení (akceleračná pumpa, obohacovacie zariadenie, sporič, spúšťacie zariadenie) do jedného bloku. Jeho úlohou je vytvárať zápalnú zmes, ktorá zodpovedá tomu alebo inému režimu motora. Režimov motora je veľa - spúšťanie, beh naprázdno, stredné zaťaženie, plný výkon - a každý z uvedených režimov potrebuje svoju "potravu".
Treba podotknúť, že práca motora s chudobnou zmesou je nežiadúca, lebo sa znižuje výkon motora. Ak sa zmes ešte viac ochudobní, motor sa bude prehrievať a napriek tomu, že je zmes ochudobnená, bude zvýšená spotreba paliva oproti normálnej. Pri práci na chudobnú zmes bude motor "strieľať" do karburátora a začne "kašľať". Motor pracuje nepravidelne aj s príliš bohatou zmesou bude "strieľať" do výfuku, z tlmiča výfuku bude vychádzať čierny dym. Tak bude motor reagovať na príliš bohatú zmes. Vo valcoch bude prebiehať nasledovné : nespálené častice paliva budú vytvárať nánosy sadzí. Nespálené palivo bude stekať po stenách valca a zmývať olejový film, čo zapríčiní zvýšené opotrebovanie súčiastok, ktoré sa navzájom trú.
Aká zmes zabezpečí optimálne podmienky pre prácu motora? Podľa skúseností motor v normálnej prevádzke bude najvýhodnejšie pracovať s mierne chudobnou zmesou (najhospodárnejšie). Ak sú zlé jazdné podmienky a automobil bude potrebovať prebytok výkonu, možno zmes trocha obohatiť.
Automobily Lada majú dvojstupňový karburátor s postupným otváraním škrtiacich klapiek. Hovorí sa, že karburátory, ktoré boli montované do automobilov Lada, sú už zastarané. Prišiel karburátor "Ozon", ktorý má pneumatické ovládanie škrtiacej klapky druhého stupňa a môže byť vybavený alebo samostatným behom naprázdno (skrátene ASCHCH) alebo súpravou ASCHCH a sporičom núteného behu naprázdno (EPCHCH). Táto súprava dostala názov "Kaskad". Karburátor "Ozon" je vďaka zjednoteniu dávkovacích systémov značne hospodárnejší, ako jeho predchodcovia. Systém "Kaskad" zhospodárňuje spotrebu paliva ešte naviac tak, že celková úspora paliva môže dosiahnuť 1 až 3 1/100 km. Hoci sú karburátory "Ozon" špeciálne projektované na montáž do automobilov Lada 1300 (VAZ 2105) a Lada 1500 (VAZ 2107), možno ich použiť bez akýchkoľvek úprav aj na ostatné automobily Lada všetkých typov a ročníkov výroby. Karburátor DAZ 2105 (toto je ešte jeden názov tohto karburátora) je určený pre automobily Lada 1200, 1200 Combi, 1300 a Lada 1300 (VAZ 2105) a DAZ 2107 na automobily Lada 1500, Lada 1600 a Niva 1600.
Pri prevádzke automobilu i pri jeho údržbe sa obyčajne karburátorom vážne nezaoberáme. Toto sa vysvetľuje tým, že to nie je treba a že na to musíme mať určité skúsenosti i vybavenie (skúšobnú stanicu). Najčastejšie sa nastavujú voľnobežné otáčky motora, hladina paliva v plavákovej komore, čistia dýzy a čističe karburátora.
Na reguláciu voľnobežných otáčok stačí skrutkovač. Skrutka 1 (obr. 32), ktorou sa voľnobežné otáčky nastavujú je dôrazom škrtiacej klapky v I. stupni. Jej poloha určuje dávkovanie množstva zmesi do valcov motora. Skrutkou 5 nastavujeme kvalitatívne zloženie zmesi. Zaskrutkovávaním
|
|
Voľnobeh sa nastavuje na zohriatom motore nasledovne : Skrutku 1 odskrutkovávame tak dlho, kým sa neustália minimálne otáčky, pri ktorých je ešte chod motora pravidelný. Otáčaním skrutky 5 sa snažíme dosiahnuť maximálne možné otáčky pri danej polohe škrtiacej klapky. Keďže sme skrutkou 5 zmenili bohatosť zmesi, treba znova skrutkou 1 nastaviť minimálne otáčky a skrutkou 5 sa opäť snažíme ich zvýšiť, koľko je možné. Ak už pootáčanie skrutky S nevplýva na zmenu otáčok motora, voľnobeh je nastavený a skrutku 5 môžeme nechať v najviac dotiahnutej polohe, ktorá ešte nevplýva na voľnobežné otáčky. Pri automobiloch Lada, ktoré majú otáčkomer, môžeme voľnobežné otáčky kontrolovať podľa údajov prístroja.
V poslednom čase sú v predaji prístroje, ktorými možno dosť presne nastaviť karburátor. Niektorí motoristi si pochvaľujú indikátor kvality IKS-1. Indikátor sa zaskrutkuje namiesto jednej zapaľovacej sviečky. V zrkadle indikátora je vidieť, či sa zmes dobre spaľuje. Jasná modrá farba plameňa svedčí, že karburátor dodáva správnu zmes. Oranžová farba svedčí o tom, že treba karburátor nastaviť.
Karburátory automobilov Lada vyžadujú, aby hladina benzínu v plavákosej komore bola normálna a nie vyššia. Motor to hneď pocíti a začína "trucovať". Treba overiť výšku hladiny v karburátore a v prípade potreby ju nastaviť. Toto musíme urobiť aj preto, že pri zvýšenej hladine sa citeľne Zvyšuje aj spotreba paliva. Najmä karburátory "Ozon" sú citlivé na zvýšenú hladinu paliva. Aj malé odchýlky môžu byť príčinou nepravidelného behu naprázdno, pretože z emulznej trubice vyletujú do difúzora kvapky paliva. Karburátory motorov VAZ majú okrem hlavných dobrých vlastností aj tú výhodu, že sa dajú postupne rozobrať. Pre kontrolu a nastavenie hladiny paliva stačí demontovať veko plavákovej komory. Predtým je treba demontovať čistič vzduchu, odpojiť ovládanie vzduchovej klapky, odpojiť teleskopické ťahadlo škrtiacej klapky, odpojiť kĺb páky ovládania škrtiacej klapky prvého stupňa, odpojiť prívod paliva a nátrubok odvetrávania motora. Pre demontáž veka plavákovej komory karburátora je treba pripraviť : čistý stôl a dobré osvetlenie. Karburátor je veľmi zložitý a treba s ním manipulovať veľmi opatrne.
Veko plavákovej komory je pripevnené piatimi skrutkami s drážkou pre skrutkovač. Aby bolo možné oddeliť veko od telesa, treba odpojiť ešte teleskopické ťahadlo od páky škrtiacej klapky. Teleskopické ťahadlo sa odpojí tak, že rúrku s menším priemerom nadvihneme a ťahadlo vyberieme zo zárezu. Majte na zreteli, že pod vekom karburátora je tenké tesnenie, ktoré nesmieme poškodiť. Ak sa veko neoddeľuje dosť ľahko, opatrne si 7pomáhame nožíkom alebo skrutkovačom.
Nesprávna výška hladiny v plavákovej komore (obr. 33) závisí hlavne od stavu plaváka y a od vzdialenosti telesa plaváka a veka karburátora 1. Plavák musí byť tesný, bez prasklín a pretlačených miest. Hmotnosť plaváka má byt ( 12 ± 1 ) g. Plavák funguje normálne, ak je vzdialenosť medzi ním a hranou veka karburátora v rozmedzí 7,25 až 7,75 mm [pre Lada 1300 (VAZ 2 105) - (6,5 ± 0,25) mm]. Tento rozmer sa dá kontrolovať jednoduchým kalibrom. Pri meraní držíme veko karburátora zvisle. Vtedy sa má jazýček 8 plaváka zľahka dotykať guľového povrchu ihlového ventilu 4.
|
|
Stanovenú vzdialenosť dosiahneme ohýbaním jazýčka, pritom sa snažíme, aby oporný povrch jazýčka bol kolmý na os ihlového ventilu. Plný zdvih plaváka má byť v rozmedzí 7,75 až 8,25 mm, dosahujeme to ohýbaním dorazu 3.
Keď dokončíme toto nastavovanie, presvedčíme sa, či odťahovacia vidlička ventilu 6 neprekáža volnému pohybu plaváka. Ak už ste overili prácu plavákovej komory, buďte dôslední až do konca: skontrolujte aj ihlový ventil. Považujeme ho za bezchybný, ak spĺňa dve podmienky:
'teraz o čistení dýz a čističov karburátora ,
Dýzy sú drobné a otvory v nich sú kalibrované, závity v karburátore a na dýzach sú jemné, takže je potrebné mat takmer ruky chirurga. Otvory v dýzach čistíme len stlačeným vzduchom, lebo každý iný spôsob by ich mohol poškodiť čo by malo za následok zmenu dodávky paliva. Tí, čo sa podujmú na túto operáciu, budú potrebovať sadu skrutkovačov, kľúče 10, 11 a 19 mm, hustilku a čistiacu handru. Aby sme sa dostali k dýzam, treba otvoriť karburátor, t. j. demontovať jeho veko. Odskrutkovať zátku 3 (pozri obr. 32), vybrať čistiace sitko a umyť ho v technickom benzíne, prefúkať stlačeným vzduchom alebo hustilkou s nasadeným nátrubkom a vrátiť na svoje miesto.
Po demontáži veka karburátora uvidíte obraz analogický s obr. 34. Dýzy i ventily, ktoré je potrebné prefúknuť, budú viditeľné. Najprv vyskrutkujte skrutku 7, ktorá reguluje zloženie zmesi, umyte z nej začadenie a potom intenzívne prefúknite stlačeným vzduchom: teleso dýz behu naprázdno 6, hlavné vzdušníky 5, hlavné dýzy 3, zátku ventilu akceleračnej pumpy 4, vzdušníky behu naprázdno 1, rozprašovací ventil 2 akceleračnej pumpy. Ak toto všetko urobíte, vráťte veko karburátora na miesto a zaskrutkujte skrutky.
Ak sa zaoberáte karburátorom, skontrolujte aj jeho pripevnenie a ak je treba, dotiahnite matice kľúčom 13 mm a skontrolujte skrutkovačom
|
|
Ak už prefukujeme dýzy stlačeným vzduchom, prečistíme aj čistič palivového čerpadla. Vyskrutkujeme kľúčom 10 mm skrutku pripevňujúcu veko palivového čerpadla a snímeme veko spolu s podložkou i sitkom. Sitko i dutinu pod ním prefúkneme stlačeným vzduchom a všetko späť namontujeme. Aby sa nevytvoril vzdušný vankúš, musíme po demontáži ručným čerpaním naplniť čerpadlo benzínom.
Nesprávne nastavené svetlomety oslňujú vodičov protiidúcich automobilov a nezabezpečujú správne osvetlenie vozovky a krajnice. Neskúsený motorista môže s takými svetlometmi jazdiť dlho a považovať to za normálne.
Je rad faktorov, ktoré vplývajú na polohu svetlometov : tlak v pneumatikách, stav skrutkovitých pružín prednej nápravy, rozdiel zaťaženia predných, zadných pružín a i. Všetky tieto faktory sú premenné, preto svetlomety treba ustavične kontrolovať (lepšie povedané, ich polohu) a v prípade potreby nastaviť.
Svetlomety nastavujeme na rovnom mieste, keď' sme predtým overili správny tlak hustenia vo všetkých pneumatikách. Potrebujeme na to skrutkovač a špeciálnu projekčnú stenu, ktorú si ľahko môžeme urobiť na stene, platni preglejky alebo na kartóne. Čiary na projekčnej stene budú závisieť od typu automobilu, pre typy Lada 1200, 1200 Combi a Lada 1300 (VAZ 21011) resp. Lada 1500 a Lada 1600 budú spoločné. Typy Niva I600 a Lada 1300 (VAZ 2105) budú mať iné rozmiestnenie čiar. Projekčné steny s čiarami pre každú skupinu typov sú na obr. 35. Projekčnú stenu umiestnime vo vzdialenosti 5 m od automobilu kolmo na jeho pozdĺžnu os' Pre automobily Lada 1200, 1200 Combi a Lada 1300 (VAZ 2101 1 ) (pozri obr. 35a) na stenu nanesieme čiaru 0, potom čiary A a B v osiach reflektorov (vzdialenosť stredov reflektorov je 1 160 mm). Vodorovnú čiaru 1 nakreslíme vo výške h, zodpovedajúcej vzdialenosti stredov svetlometov od zeme ä čiaru 2 nakreslíme rovnobežne s čiarou 1 ; 0 80 mm nižšie. Z priesečníkov čiary 2 s čiarami A a B kreslíme dve čiary ' pod uhlom 15° k vodorovnej rovine, smerujúcej hore.
Krížovým skrutkovačom vyberieme pripevňovaciu skrutku okrasného rámu svetlometu a snímeme ho. Zapneme tlmené svetlá a postupne regulujeme svetelný kužeľ pravého i ľavého svetlometu, pričom druhý zakryjeme. Otáčaním skrutiek zvislého i vodorovného nastavovania snažíme sa, aby vodorovné rozhranie svetla a tieňu sa zhodovalo s čiarou 2 na projekčnej stene a aby naklonené rozhranie vychádzalo z priemetu stredu svetlometu na stene.
Ak sú svetlomety štyri (Lada 1500 a 1600, pozri obr. 35b, c), najprv demontujeme ozdobné rámiky, potom nastavíme tlmené svetlo vonkajších svetlometov ako v predošlom prípade. Potom nastavujeme vnútorné , svetlomety (diaľkové svetlá), pri zakrytých vonkajších svetlometoch. Stredy svetelných kužeľov majú dopadať na priesečníky čiar C a E s čiarou 3. Svetlomety automobilu Niva 1600 sa nastavujú tak isto, ako pri automobile Lada 1200 (pozri obr. 35c~.
Ak sa pozriete na zadnú stranu svetlometov zo strany motora automobila Lada 1300 (VAZ 2105), v ľavom dolnom rohu a hore sprava uvidíte dve špeciálne skrutky. Týmito skrutkami nastavujeme svetlomety podľa projekčnej steny, narysovanej zvlášť pre Ladu 1300 (VAZ 2105) (pozri
|
|
Všetky sedany Volžského automobilového závodu majú unifikovanú drž s objemom 391. Aby sa benzínové pary nehromadili v nádrži, vetrávajú sa hadičkou, ktorá je spojená s vonkajším ovzduším. Do nádrže sa môže dostať nečistota rôznymi spôsobmi, napríklad pri nalievaní zo znečistenej nádoby. Aby bolo možné z nádrže vypustiť kaly a vodu, ktorá sa tam náhodne dostala, je na dne nádrže výpustný otvor, uzavretý zátkou. Pravda, túto zátku môžeme dlho hľadať, ak predtým nevyberieme gumovú záslepku z podlahy batožinového priestoru. Výrobca odporúča každých 2.5 O(·0 až 30 000 km vymontovať nádrž 'ä premyť. Obyčajne sa nik neriadi týmto odporúčaním a jazdí dovtedy, kým sa nečistoty nedostanú cez palivový systém do karburátora a jeho dýz. Až keď chod motora začína byt nepravidelný, spomenieme si na palivovú nádrž.
Pravda, vybrať palivovú nádrž je zložité, ale je aj iné východisko - premyť ju bez demontáže. Pri premývaní nádrže musíme dodržať bezpečnostné predpisy pre prácu s výbušninami a horľavými látkami !
Vyskrutkujte uzatváraciu zátku a vypusťte zvyšok benzínu do pripravenej nádoby. Nalejte do nádoby 5 až 7 I čistého benzínu a energicky ním prepláchnite nádrž tým, že s automobilom prudko akcelerujeme a vzápätí prudko brzdíme. Potom benzín vypustíme. Toto opakujeme 3 až4-krát.pá skončení premývania nezabudneme dobre dotiahnuť výpustnú zátku.
Kto jazdí v zime, mohol sa stretnúť s tým, že sa motor veľmi dlho zohrieva. Bolo potrebné prejsť 5 až 7 km, kým sa ručička teplomeru pohla zo svojho miesta. Toto býva zavinené vždy termostatom, ktorého úlohou je regulácia tepelného režimu motora. Studený motor sa nedostatočne maže a intenzívne opotrebúva. Aby sa toto nestalo, výrobca odporúča periodicky. nie menej ako každých 20 000 km skontrolovať činnosť termostatu. Termostat kontrolujeme bez demontáže priamo v automobile. Po spustení studeného motora jazdíme, kým sa chladiaca kvapalina nezohreje na teplotu RO až RS °C (pri typoch Lada 1200, 1200 Combi, I 300 a Lada 13(10 - VAZ 2105 bude ručička teplomera v strede stupnice). Dovtedy spodná časť termostatu a spodná časť chladiča musia byť studené. Ak sa ručička teplomeru začne približovať k nedovolenej červenej zóne. termostat aspodná nádrž sa začnú zohrievať. V takomto prípade sa netreba obáva( o termostat, je dobrý.
V opačnom prípade treba termostat demontovať. Demontáž je jednoduchá, ale predtým treba urobiť rad pomocných úkonov. Najprv treba vypustiť časť chladiacej kvapaliny. Toto sa robí najlepšie na rampe alebo nad montážnou jamou. Čistú nádobu s objemom 4 až 5 I postavíme pod kohútik (výpustnú zátku) v bloku valcov. Len čo prestane chladiaca kvapalina vytekať, môžeme termostat demontovať. Lepšie sa nám to bude robiť, ak odpojíme akumulátor a vyberieme ho. Budeme mať lepší prístup k termostatu a nepoškodíme si odev elektrolytom. Aby sme mohli vybrať termostat. musíme uvolniť sťahovacie spony. Toto obyčajne nestačí, bude treba uvolniť hadičky ostrým skrutkovačom. Demontovaný termostat si pnne' cháme ako názornú učebnú pomôcku a na miesto neho namontujeme nový alebo použitý fungujúci. Aby sa hadice ľahšie navliekali na nátrubky termostatu, jemne nátrubky namažeme motorovým olejom. Po dotiahnutí sťahovacích spôn môžeme naliať vypustenú chladiacu kvapalinu do nalievacieho otvoru chladiča.
V závere opisu údržbárskych prác chceme upozorniť ešte na jeden úkon. ktorý zrejme väčšina vodičov považuje za nedôležitý a preto ho nerobí. Ide o mazanie. Hoci je na automobiloch Lada málo takých miest, predsa sa na ne zabúda. Tieto mechanizmy sú trpezlivé : nedávajú o sebe vedieť, ale, ako sa hovorí - nič netrvá večne a príde ich chvíľa. Nečakajte na to a periodicky mažte :
