Pri jazde automobilu, najmä na nerovnom povrchu vozovky vykonáva zadný most zvislý pohyb. Aby bolo možné odovzdávať mu krútiaci moment motora pod rôznymi uhlami, má spájací hriadeľ pružnú spojku a kríiovE kĺby. Pri automobiloch Lada (okrem Niva 1600) pozostáva spájací hriadeľ z prednej a zadnej časti, stredného ložiska, prednej pružnej spojky a dvoch ttíiových kĺbov. Zadný koniec predného hriadeľa je vedený v pružne uloženom guľkovom ložisku, ktoré je pripevnené k priečniku karosérie. Stredný krížový kĺb je univerzálny.
Dva krátke spájacie hriadele (namiesto jedného dlhého ako má automobil "Moskvič") znižujú pravdepodobnosť vibrácií z nevyváženosti hriadeľa. Dva krátke hriadele s ložiskom uprostred sú menej náchylné na poškodenie a na ich uloženie pôsobia značne menšie zaťaženia. Napriek uvedeným výhodám, pri prevádzke sa predsa vyskytuje rad porúch, pre ktoré treba dielce spájacích hriadeľov opravovať alebo zamieňať za nové.
Približne po 50 000 až 60 000 km jazdy sa môže stať, že spájací hriadeľ zatne klopať pri rozjazde, prudkej akcelerácii alebo pri radení prevodových stupňov.
Príčiny vzniku klopania môžu byť rôzne, ale najpravdepodobnejšie z nich budú:
Ak príčinou klopania spájacích hriadeľov je jedna z oboch posledných, treba spájacie hriadele demontovať, podľa možnosti rozobrať a zameniť opotrebované časti. Na demontáž spájacích hriadeľov potrebujeme rampu alebo montážnu jamu. Automobil postavíme a zabezpečíme tým istým spôsobom, ako pri demontáži prevodovky alebo spojky. Spájacie hriadele demontujeme nasledovným postupom:
Demontovaný spájací hriadeľ je predovšetkým treba umyť a zbaviť nečistôt a až potom môžeme začať s prehliadkou jeho jednotlivých častí. Prezrieť musíme aj ložiská kríiových kĺbov. Musia sa ľahko a plynule pootáčať a nesmú mať veľké radiálne a axiálne vôle. Bolo by dobré skontrolovať aj vyváženie spájacieho hriadeľa, ale v domácich podmienkach sa to dá uskutočniť len ťažko. Spájací hriadeľ sa považuje za dobrý, ak jeho nevyváženosť nie je väčšia ako 0,0022 N. m (pre orientáciu), vidlice sa pootá8ajú plynule, bez zadŕhania, radiálna vôľa drážkového spoja neprevyšuje 0,30 mm a ak cez tesnenia nepreniká mazivo.
Najčastejšie bývajú chybné krížové kĺby. V dôsledku opotrebovania čapov a ložísk sa v nich zväčšujú vôle a krížový kĺb začína byť hlučný. Ešte pred 3 až 4 rokmi sa málokto odhodlal meniť len samotné krížové kĺby, dnes už to zďaleka nie je najzložitejší úkon pre motoristu. Pri tejto práci sú určité ťažkosti. Ich podstata je v tom, že v domácich podmienkach je veľmi ťažko vyvážiť spájací hriadeľ, preto treba pri montáži úzkostlivo dbať o to, aby sa nenarušilo jeho vyváženie. Preto pred demontážou označíme vzájomnú polohu jednotlivých súčiastok, aby sme ich potom vedeli zložiť do pôvodného stavu, pri ktorom bolí vyvážené. Treba podotknúť, že aj najmenšie a najľahšie súčiastky môžu porušiť vyváženie. Preto pri zámene krížového kĺbu označujeme aj poistné krúžky a vídlice, v ktorých sú umiestnené. Aby bolo možné demontovať krížový kĺb, predný spájací hriadeľ uchytíme do zveráku a špeciálnymi klieštikami (s dlhými a tenkými čeľusťami) vyberieme vopred poznačené poistné krúžky.
Telesá ložísk sú do vidlíc zalisované, preto na ich vylisovanie treba použiť buď zvierku alebo kladivo a tyč vhodného priemeru. Pred montážou kĺbu treba predovšetkým naplniť dutiny v čapoch krížového kĺbu a namazať povrchy telies ložísk tukom Fiol-1 (0,4 až 0,6 g) a vsunúť čapy do vidlíc. Telesá ložísk spolu s ihlami nasunieme na čapy krížového kĺbu a nalisujeme do otvorov vidlíce pomocou kladiva a tyče. Poruchu môžeme považovať za odstránenú, ak prakticky necítime nijakú axiálnu vôľu krížového kĺbu, le~ podta výrobcu nemá byť väčšia ako 0,01 až 0,04 mm. Ak je vôľa prii~ veľká, môžeme sa pokúsiť ju zmenšiť hrubším poistným krúžkom. Ak sa krížový kĺb s ložiskami nedá kúpiť, niektorí dostatočne skúsení motoristi umele predlžujú životnosť tejto súčiastky. Po 50 000 ~ ~000 km demontujú krížové kĺby, rozoberajú, premývajú, mažú čapy i bžiská, ale pri montáži otáčajú krížový kĺb o 180° voči pôvodnej polohe. Takýto úkon rieši problém len čiastočne. Naviac, níekedy sa môže narušiť áienie. Napriek tomu mnohí tento spôsob používajú, aby aspoň o niečo v5" predĺžili životnosť krížových kĺbov.
pk je klopanie spájacieho hriadeľa zapríčinené veľkou obvodovou vôľou drážkového spoja vidlíc kĺbov s hriadeľom, musíme rozobrať celý spájací hriadeľ a zameniť opotrebované súčiastky. Berúc do úvahy, že bude možno treba meniť kĺby i hriadele, je účelné zveriť túto prácu odborníkom, lebo na to treba špeciálne zariadenie a najmä po montáži bude treba spájací hriadeľ vyvážiť.
Hluk a vibrácie spájacieho hriadeľa obyčajne vznikajú pri rýchlosti 80 až 90 km/h. Celý automobil sa jemne chveje a pritom počuť monotónny hluk. Už je dávno známe, že chvenie i sprievodný hluk sú následky nevyváženia spájacieho hriadeľa, ktoré vzniklo v dôsledku deformácie jedného z hriadeľov, zväčšenia vôlí alebo uvoľnenia pripevnenia ložísk.
Stáva sa tiež, že kamienok, vyhodený kolesom, sa zachytí v niektorom kĺbe spájacieho hriadeľa, čo stačí, aby vznikla nevyváženosť. Jazdiť s nevyváženým spájacím hriadeľom sa nedá, obyčajne ho musíme vymeniť.
Hluk i chvenie sa môžu objaviť po nekvalitnej montáži, t. j. rozobraté časti sa nedostanú na svoje miesta podľa označenia. V takomto prípade treba celú prácu opakovať ešte raz od začiatku.
Chvenie môže spôsobovať aj zvýšená vôľa v ložisku pružnej podpery, túto chybu nemožno odstrániť ináč, ako zámenou ložiska. V ľubovolnom z uvedených prípadov je účelné sa obrátiť na autoservis, lebo bude potrebné vyváženie spájacieho hriadeľa.
Nie je vylúčené' (aj keď je to zriedkavé), že príčinou chvenia je uvolnené pripevnenie priečnika ku karosérii automobila. Ak je to však skutočná príčina, chvenie ľahko odstránime utiahnutím matíc pripevnenia priečnika.