|
|
|
|
Karoséria moderného automobilu je zložitý výrobok, ktorý musí spĺňať veľké množstvo najrozličnejších požiadaviek. Karoséria je vizitkou auto- mobilu, informáciou o úrovni automobilovej výroby a jej technických možnostiach, umeleckým výtvorom, harmóniou tvaru, farby a dekoratívnej úpravy, ochrancom, ktorý v nebezpečnej chvíli preberie na seba hlavnú silu nárazu a chráni životy a zdravie v ňom sediacich cestujúcich a vodiča. Súc nositeľom takýchto dôležitých a ušľachtilých vlastností, karoséria si zasluhuje, aby sme jej venovali veľkú pozornosť. Akákoľvek nehoda na ceste takmer vždy zanecháva stopy na karosérii. Koľko dramatických historiek by mohli rozpovedať pozohýbané, skrížené karosérie. Čas prechá- dza, rany sa scelujú a automobily sa znova vydávajú na cestu.
Pri nehodách na cestách sa často poškodzujú dvere, kapota, veko tožinového priestoru, nárazníky, sklá, elektrické prístroje, t.j. demonto- teľné časti a súčiastky. Nie každý má možnosť zameniť deformované súčiastky za nové. Vo väčšine prípadov opravárske práce si nevyžadujú špeciálne vybavenie, ani odborné znalosti a skúsenosti. Raz sa treba zhodmíf a skúsiť vlastnými rukami odstrániť malé pretlačenia. hlboké škrabance: narovnať, vyklepať a natrieť. Na karosérii je veľa miest, kde je j povrch bez zakrivení, ohybov, kde je dobrý prístup a kde sme zistili pretlačenie alebo poškrabanie. Na takýchto jednoduchých miestach a ma- :h poškodeniach začnite svoju "univerzitu".
Hlavné poškodenia karosérie môžeme rozdeliť na nasledovné druhy: formácia odmontovateľných súčiastok a častí, poruchy mechanizmov karosérie (zámkov, mechanizmy otvárania okien, obmedzovače), pretlače- t a poškrabania dielcov karosérie a poškodenia laku.
Stupeň poškodenia ktorýchkoľvek bočných dverí automobilov Lada ~8že byt rôzny, v súvislosti s tým bude aj rôzny objem opravárskych prác. ,k je treba dvere zameniť, môžeme ich najprv rozobrať a až potom demontovať alebo naopak. Dverné mechanizmy opravujeme bez demontá- t dverí. Dvere môžeme aj prelakovať bez toho, že by sme ich demontovali oto platí aj pre rôzne iné demontovateľné časti karosérie). Aby sme sa naučili opravovať dverné mechanizmy, účelné je zoznámiť sa ich vnútornou konštrukciou. Dvere rozoberáme nasledovným postupom:
|
|
|
|
Keď sme sa už zoznámili s vnútornosťami dverí, môžeme so znalosťou veci začať odstraňovať vzniknuté poruchy. Najčastejšie sa vyskytujú nasle- dovné poruchy:
Ak sa dvere nezamykajú, treba demontovať a skontrolovať zámku, pričom venujeme zvláštnu pozornosť akosti nitovania osi páky 4 (pozri obr. 58) vonkajšieho ovládania zámky. Ak je nitovanie uvolnené, zub páky nezapadne do rohatky (rohatka sa posunuje axiálne). Ak zistíme, že toto je príčina poruchy, treba os spoľahlivo znitovať.
Niekedy býva príčinou zlomená pružina páky vonkajšieho ovládania. V tomto prípade je treba zameniť zámku za novú.
Stáva sa, že porucha je spôsobená nadmerným znečistením a zväčšeným trením súčiastok v zámke. Zámku vymyjeme v petroleji alebo v technickom benzíne, potom namažeme trecie povrchy tukom, najlepšie silikónovým olejom.
Zámka sa nedá zablokovať, ak sú veľmi znečistené jej trecie povrchy. Poruchu odstránime premytím a namazaním znečistených prvkov.
V opravárskej praxi sa často stáva, že treba zameniť dvere. Toto sa týka všetkých ostatných odmontovateľných dielcov: kapoty, veka batožinového priestoru. Je účelné nalakovať nové dvere ešte pred montážou ich "vnútor- nosti" a pred ich pripevnením na karosériu. Potom rozoberieme staré dvere a demontujeme ich z karosérie. Za tým účelom odpojíme obmedzovai otvorenia dverí od stĺpiku tým, že vyrazíme jeho čap pri otvorených dverách. Dvere zaistíme v otvorenej polohe a vyskrutkujeme pripevňova- cie skrutky dverných závesov k stĺpikom karosérie. Upozorňujeme, že na uvolnenie týchto skrutiek je treba pevný skrutkovač s rúčkou tvaru T alebo nárazový skrutkovač. Nalakované dvere pozorne namontujeme namiesto deformovaných. Montáž vnútorných mechanizmov robíme opačným po- stupom ako demontáž, ale musíme dodržať nasledovné:
Po nasadení dverí a montáži vnútorných mechanizmov musíme nastaviť zámku, ak je to potrebné. Robíme to nasledovne:
Medzi spojmi častí karosérie majú byt určité normalizované škáry v mm (obr. 59) :
Dvere a predný blatník (A-A)
Predné a zadné dvere (B-B)
Dvere a prah podlahy (C-C)
Dvere a prah podlahy (D-D)
|
|
Dvere a zadný blatník (~E) 5±~
Kapota a predný panel (F-F) 4±;
Kapota a predný blatník (G-G) 4±2
Veko batožinového priestoru, zadný panel (okrem Lada 1200 Combi a Niva 1600) (H-H) 6-2
Dvere a predná časť karosérie (I-I) 5 f ;
Dvere a zadný oblúk karosérie (J-J) 5±~
Dvere a vrchná časť karosérie pod žliabkom (K-K) 5 ± ~
V prípade, že je potrebné zameniť zadné dvere automobilu Lada 1200 Combi a Niva 1600, treba odpojiť obmedwvače a odkrútiť matice pripev- nenia dverí k závesom. Aby sme namontovali nové dvere s rovnakou škárou po ich obvode, využijeme oválnosť otvorov pre závrtné skrutky závesov.
Kapota motorového priestoru sa pohodlnejšie demontuje, ak to robia dvaja. Musíme ju demontovať, ak ju potrebujeme opraviť alebo zameniť. Aby sme mohli demontovať kapotu motorového priestoru, musíme: otvoriť kapotu a odpojiť jej pružnú vzperu; vyskrutkovať pripevňovacie skrutky závesov ku kapote a vybrafju.
Kapotu motorového priestoru montujeme opačným postupom a nastaví- me rovnomernú škáru po jej obvode. Až potom navlečieme pružnú podperu na kladku kapoty. Kapota motorového priestoru sa musí otvárať a zatvárať bez odporu.
Málokedy, ale predsa sa môže zlomiť pružina zámky kapoty motorového priestoru. Prasknutú pružinu zameníme za novú. Častejšie sa pretrhne lanko. Vtedy je treba urobiť slučku z pružného drôtu a podobrať a potiahnuť cez ventilačnú mriežku páčku zámky. Aby sme mohli zameniť lanko, musíme demontovať prístrojovú dosku. Zručnejším sa to podarí urobiť bez demontáže prístrojovej dosky.
Hoci každý z automobilov Lada má inú prístrojovú dosku (len typy Lada 1200 a 1200 Combi majú rovnakú), technológia jej demontáže je podobná. Aby sme mohli vybrať prístrojovú dosku, treba :
Prístrojovú dosku namontujeme opačným postupom.
Veko batožinového priestoru demontujeme tak isto, ako kapotu motora, ak ho chceme opravovať (vyrovnávať, lakovať) alebo zameniť za nové. Aby bola demontáž i montáž pohodlná a aby sme nepoškodili lak, odporúčame pracovať vo dvojici. Pre demontáž stačí odkrútiť pripevňova- cie matice veka k závesom. Pri montáži veka musíme nastaviť rovnakú medzeru po jeho obvode. Pre tento účel majú otvory v závesoch zväčšený priemer. Ak vzniknú nejaké problémy so zámkom veka, musíme nastaviť správnu polohu zámky. Urobíme to nasledovne: obrysujeme polohu telesa zámky; uvolníme upevňovacie matice zámky a posunujeme zámku do potrebnej polohy (vďaka otvoru väčšieho priemeru); mierne utiahneme matice a po kontrole a nastavení vyhovujúcej polohy matice utiahneme definitívne.
Stáva sa, že na zatvorenie veka batožinového priestoru potrebujeme veľkú silu a veko pruží aj po zatvorení. Skontrolujte gumové tesnenie veka batožinového priestoru, pravdepodobne sa zvlieklo zo svojho miesta a niekde prekáža.
Zasklenie karosérie sa skladá z čelného, zadného skla, zo spúšťacích skiel, výkyvných a pevných okienok (okrem Lada 1300-VAZ 2105). Spúš- ťacie sklá bývajú rozbité hlavne pri deformácii dverí, stĺpikov, striech. Ak vieme rozobrať dvere ; zámena rozbitého spúšťacieho skla nie je problém. Ak sú v obchode len sklá bez pripevnenia alebo bez konzol (pre Lada 1300- VAZ 2105), môžeme tieto súčiastky použiť z rozbitého skla. Musíme z nich odstrániť pozostatky starého skla, položiť držiak na pracovný stôl a zatlačiť do neho sklo spolu s tesniacou vložkou pobúchavaním po drevenej doske, ktorú priložíme po dĺžke na hornú hranu skla.
Podobne opravujeme rozbité výkyvné okienko. V predaji sú sklá okienok s osou klučky, privarenou vysokofrekvenčným prúdom. Nové sklo vtlačíme do rámika a na os namontujeme kľučku z rozbitého okienka. Ak odpadla os a nemáme nové sklo, pomocou moderných lepidiel možno zváranie nahradiť lepením.
Čelné sklo je pri jazde najviacej ohrozené. Napriek tomu, že je vyhoto- vené zo skla Triplex, t. j. trojvrstvového skla, pozostávajúceho z dvoch vrstiev skla a jednej špeciálnej medzivrstvy, stačí jeden neveľký kameň, ktorý vyletí spod kolesa vpredu idúceho automobilu, aby sa sklo pokrylo množstvom tenkých prasklín. Sklo sa nerozpadne na kúsky práve vďaka špeciálnej medzivrstve.
Ak bolo poškodené drobným kamienkom a sú na ňom plytké praskliny, je uderené len zvonka a praskliny nezhoršujú viditeľnosť, môžeme s ním pokračovať v jazde. Pri nehodách na ceste býva sklo poškodené viacej. Sklo, ktoré je prakticky rozbité a drží sa len na medzivrstve, musíme vybrať, najprv však vytiahneme gumové tesnenie 2 (obr. 60) a lištu 1.
|
|
Jazda bez čelného skla nie je príjemná ani v lete za dobrého počasia. Ak máme pred sebou dlhú cestu, oplatí sa vybrať aj zadné sklo, aspoň nebudú v kabíne víry.
Keď sme kúpili nové čelné sklo, vzniká ďalší problém : ako ho namonto- vať? Nové čelné i zadné sklo (technológia je rovnaká) môžu vsadiť aj úplne neskúsení dvaja motoristi za kratší čas, ako pol hodiny. Najprv treba vybrať pozostatky rozbitého skla 3 (pozri obr. 60). Odmontujeme ramienka stierača, vyberieme lištu I tesnenia 2 a vytláčame zvyšky skla zdnu smerom von. Úlohou pomocníka je pridržiavať vonku vytlačené sklo.
Postup prác pri vsadení skla:
Zadné sklo sa vyberá a vsádza takým istým spôsobom, ako predné.
Takmer každý nový typ automobilov Lada má nárazníky novej konštruk- cie. Nárazníky sú stále zložitejšie a ich demontáž a montáž nie je taká jednoduchá, ako na prvom type. Pri automobiloch Lada 1200, 1200 Combi, 1300, 1500 sa predný aj zadný nárazník pripevňuje v štyroch bodoch. Okraje nárazníkov sú spojené s blatníkmi a v strede sú nárazníky pripevnené k dvom centrálnym konzolám. Pri montáži týchto nárazníkov treba dávať pozor, aby sme hranami nárazníka nepoškriabali lak na blatníkoch.
Pri automobiloch Lada 1600, Niva 1600, Lada 1300-VAZ 2105 sú konce nárazníkov odnímateľné, vyrobené z plastu. Tieto nárazníky sú pripevnené ku karosérii len v dvoch bodoch. V závislosti od typu automobi- lu sú pripevnení na konzolách alebo na rúrkových nosníkoch.
Ak chcete demontovať predné sedadlo, posuňte ho dozadu až na doraz, odskrutkujte obmedzovaciu skrutku a odkrúťte maticu skrutky, ktorá pripevňuje koľajničky k podlahe. Urobte toto isté po premiestnení sedadla dopredu na doraz. Sedadlo je možné vybrať.
Zadné sedadlo má sedaciu časť a operadlo. Najprv vyberte sedaciu časť, ktorá je pridržiavaná na svojom mieste dvoma kolíkmi. Ak chceme sedaciu časť vybrať, jednou rukou stlačíme je prednú hranu a druhou ju nadvihne- me. Ak vyberiete sedaciu časť, budete mať volný prístup k príchytkám kostry operadla zadného sedadla. Uvolnite a vysuňte príchytky, ktoré sú umiestnené na oblúkoch nad zadnými kolesami z otvorov. Potom nadvihni- te operadlo a vysuňte dve príchytky z otvorov zadnej police karosérie.
Sedadlá sa montujú obráteným postupom.
Ak chcete udržiavať a opravovať automobil v objeme prác, opísaných v predloženej knihe, odporúčame odstraňovať pretlačené miesta a obnovo- vať lak len najskúsenejším. Kvalitné vykonanie týchto prác je umenie, ktorému sa človek naučí až po rokoch. Hlavné však je vaše želanie a snaha zvládnuť základy týchto opravárskych prác.
Rôzne druhy poškodenia povrchov karosérie (pre začiatok by sme sa mali naučiť opravovať neveľké preliačiny na pomerne rovných plochách karosérie bez ohybov a prechodov) môžeme rozdeliť na:
V závislosti od druhu poškodenia volíme aj príslušnú technológiu opravy.
Niekoľko slov o potrebnom náradí a pomôckach. Keďže pri oprave budeme pôsobiť na plochy vyhotovené z tenkého (0,6 až 0,7 mm) plechu a nalakované tenkou vrstvou laku, musíme venovať osobitnú pozornosť náradiu. Od kvality náradia závisí 50 % úspechu. Zostávajúcich 50 % bude závisieť od šikovnosti vašich rúk. Na vyrovnávanie nerovností sa používajú : drevené a silonové kladivá rôznych tvarov a rozmerov; protikusy (babky) takisto rozličných rozmerov a tvarov, väčšinou kovové, masívne, ktoré zastávajú úlohu nákovy a masívne, pružné (gumové) protikusy. Skúsení opravári používajú špeciálne klampiarske pílky, ale na to sú potrebné veľké skúsenosti. Dôležitú úlohu pri opravách hrá šmirgeľ. Najčastejšie sa používajú vodovzdorné brúsne papiere.
Vodovzdorné brúsne papiere sa vyrábajú o rozmeroch 230 x 280 mm. Každý list má označenie hrubosti zrnenia číslom od 60 do 400. ~ím je číslo vyššie, tým je brúsny papier jemnejší. Tmelené miesta brúsime postupne papierom so zrnením 180, 200 a 280, pred posledným nástrekom plochu prebrúsime papierom so zrnením 320 až 400.
Nie menej dôležitá je úloha náradia a pomôcok pre prípravu a nanesenie tekutých materiálov (tmelu, základnej farby, emailu). Najprv niekoľko slov o väzkosti materiálu. Nie náhodou sa vo všetkých návodoch na prípravu materiálu udáva väzkosť. Od správnej voľby väzkosti závisí tekutosť stekanie, hrúbka pokrytia a iné. Aby sme docielili potrebnú väzkosť materiálu, potrebujeme špeciálny prístroj - viskozimeter. Konštrukcia prístroja je jednoduchá, môžete si ho vyrobiť aj sami.
Viskozimeter (obr. 61) pozostáva z pohárika 3 (plastu alebo plechu) s objemom 100 cm', ktorý prechádza do kužeľa 2 s otvorom priemeru 4 mm. V hornej časti pohárika je žľab 4. Spodný otvor zatvoríme a do poháriku 3 nalejeme farbu až po okraj. Potom otvor uvolníme a meriame časť výtoku farby z pohárika do podloženej nádoby 1. Teraz vidíme, prečo sa väzkosť meria sekundami. Potrebnú väzkosť docieľujeme pridávaním rozpustidla (ak potrebujeme znížiť väzkosť) alebo naopak, tmelu, základnej farby, prípadne laku.
Ak nemáme viskozimeter, určujeme väzkosť skúsenosťou a rozprašova- čom urobíme skúšobný nástrek na plechovú vzorku. Dbáme o to, aby sa farba zlievala, ale nestekala po zvislom povrchu.
|
|
Na tmelenie používame oceľové alebo gumové stierky. Najlepšie sú stierky, ktorých hrúbka sa zväčšuje od ostria k násade. Obyčajne používa- me stierky so šírkou od 30 do 100 mm a hrúbky 0,2 mm. Takéto stierky sú prakticky trvalé.
Gumové stierky, vyhotovené z pružnej gumy, sú tiež veľmi používané. Ich rozmer býva 64 x 45 x 5 mm, hranu (ostrie) zaostríme.
Ako rozprašovače laku, farby i tmelu pri opravách sa používajú najroz- ličnejšie systémy, kupované i vlastnej výroby. Vzhľadom na neveľké rozmery opravovaných plôch, môžeme použiť rozprašovače malého výkonu.
V domácich podmienkach, vzhľadom na malé rozmery opravovaných plôch, môžeme účinne použiť elektrické zohrievacie prístroje na urýchlenie vysušenia zatmelených, zafarbených i nalakovaných plôch. Najčastejšie sa na tento účel používajú žiarovkové ohrievače s výkonom 250 až 500 W, pripevnené na stojanoch vo vzdialenosti 200 až 300 mm. Tento spôsob zabezpečí dôkladné vysušenie opravovaných plôch za 40 až 50 minút.
Pri používaní podobných prístrojov musíme prísne dodržať všetky bezpečnostné predpisy.
Stáva sa, že na povrchu sú preliačiny, ale lak nie je porušený. Toto býva najčastejšie na plochých povrchoch zadných blatníkov a predných dverí. Vzniká tzv. žabka. Na odstránenie takejto preliačiny netreba nijaké nástroje. Treba sa dostať k vnútornému povrchu preliačiny a vytlačiť ju rukou. Ak sa to nedá, použijeme náradie. Príložka (babka) v tomto prípade musí byt masívna, ale nie trvalá (napr. blok gumy) a na čelo silonového kladiva dáme niekoľko vrstiev látky. Gumový blok pritlačíme tesne k vnú- tornému povrchu a opatrným vyklepávaním povrchu od okrajov k pro- striedku odstránime preliačinu.
Hlboké preliačiny s porušeným lakom začíname vyrovnávať od stredu k okrajom. Ako príložku v tomto prípade použijeme kovovú platničku s rovným a hladkým povrchom. Pri vyrovnávaní deformovaného povrchu nesmieme používať silné údery, aby sme plech nerozkovali, lebo ak sa zväčšia jeho rozmery, nedosiahneme pôvodné tvary. Vyrovnaný povrch obrúsime nahrubo brúsnym papierom č. 280, potom dokončíme jemným brúsnym papierom č. 400 a odmastíme benzínovým rozpustidlom. Ak nemáme skúsenosti, ťažko dosiahneme rovný povrch. Určite zostanú malé nerovnosti (1 až 2 mm), ktoré najlepšie odstránime epoxidovým tmelom.
Tmel nanášame kovovou alebo gumovou stierkou v takej vrstve, aby zaplnila všetky nerovnosti. Tmel necháme 24 hodín vytvrdnúť a po dokonalom vytvrdnutí obrúsime vytmelený povrch brúsnym papierom é. 320. S brúsnym papierom sa lepšie pracuje, ak ho natiahneme na drevenú alebo polystyrénovú doštičku. Brúsime v jednom smere a obrus zmývame prúdom vody. Jemné brúsenie dokončíme brúsnym papierom č. 400. Na obrúsenom povrchu nesmú byt viditeľné rysky. Po dokončení brúsenia umyjeme povrch vodou a necháme ho schnúť v prirodzených podmienkach najmenej hodinu. Tmel pokryl len prehĺbené miesta, po brúsení sa zaruče- ne objavia aj plôšky čistého plechu (tie miesta, ktoré sme pri vyrovnávaní vyklepali o niečo viacej ako bolo potrebné), ďalšia časť bude pokrytá základnou farbou alebo lakom. Na celý povrch, ktorý chceme prestriekať, musíme naniesť základnú vrstvu základnej farby, ktorá obsahuje antikoróz- ne látky, chrániace nastriekané povrchy pred koróziou.
Ak je opravovaná plocha nie príliš veľká, môžeme naniesť základnú farbu tampónom (hrúbka vrstvy 6 až 10 mm).
Pri poškodeniach väčšieho rozsahu odporúčame postupovať nasledovne. Najskôr odstránime z opravovanej plochy zle držiaci náter (uvolnený vyklepávaním) a brúsnym papierom č. 180 starostlivo obrúsime celé miesto poškodenia až na čistý plech, najmä miesta, ktoré už boli napadnuté koróziou. Dokonale očistenú plochu natrieme syntetickou základnou far- bou S-2000 alebo nastriekame základnou farbou spray. Po zaschnutí vyrovnáme poškodenú plochu olejovým brúsnym tmelom O 5004. Tmel necháme dobre zaschnúť (schnutie môžeme urýchliť použitím žiarovkového ohrievača) a potom ho brúsime postupne brúsnym papierom č. 180 až 220 a prácu dokončíme papierom č. 240 až 280. Takto pripravené miesto prestriekame striekacím tmelom O 5008, ktorý bude tvoriť izolačnú vrstvu medzi brúsnym tmelom a emailom. Riedime ho riedidlom S 6006 a nanáša- me v dvoch vrstvách, prvú hustejšej konzistencie a druhú redšiu. Po 12 až 14 hodinách vybrúsime miesto do hladka vodovzdorným brúsnym papie- rom zrnenia č. 240. Opravované miesto umyjeme dobre vodou a necháme dôkladne vysušiť, týmto je miesto pripravené na poslednú operáciu - nástrek niektorým z autoemailom.
Email zriedime na vhodnú konzistenciu (26 až 24 s) riedidlom C 6000 a nastriekame v tenkej vrstve. Ak po tomto nástreku dodatočne zistíme nerovnosti, opravíme ich opravárskym nitrotmelom C 5001. Po jeho vybrúsení urobíme ďalšie 2 až 3 krížové nástreky s časovými odstupmi najmenej 1 h. Ak sme použili nitroemail C 2001, bude nástrek pololesklý a preto ho na druhý deň prebrúsime vodovzdorným brúsnym papierom č. 320 až 400 za mokra (najlepšie mydlovou vodou) a po omytí a osušení prestriekame čistým riedidlom, aby sme odstránili stopy po brúsení. Na druhý deň nástrek doleštíme vlhkou handričkou a brúsnou pastou P 8100. Ak použijeme nitrokombinačný email C 2018, dostaneme lesklý povrch aj bez dodatočného leštenia. Opravované miesto sa nesmie 14 dní utierať alebo leštiť, kým email dokonale nestvrdne.
V servisoch, ak majú nastriekať opravené miesto (časť karosérie), nastriekajú celý dielec, aj keby opravované miesto bolo len 10 % plochy celého dielca. Niekedy prestriekajú dielec len čiastočne, ak je nový nástrek oddelený od starého výraznou hranicou, t. j. ak je tam rebro, ktoré utají hranicu starého a nového lakovania. Pri oprave nie je prakticky možné dosiahnuť rovnakú farbu, aká je pôvodná, a preto je aj ťažko utajiť hranicu jedného a druhého nástreku. Toto treba vziať do úvahy a pripraviť pre nový nástrek tak ohraničenú plochu, aby sa naša práca neponášala na záplatu. Treba pamätať na to, že celú plochu, ktorú budeme prestriekavať spolu s opravenou plochou, musíme najprv prebrúsiť a dokonale odmastiť. Automobily Lada sú nalakované syntetickými emailami ML-197. Také isté emaily použijeme aj na prestriekanie opraveného miesta. Email ML-197 (ako aj iné syntetické emaily) nepraská, je trvanlivý a má vysokú mechanickú pevnosť. Celková hrúbka vrstvy základnej farby, tmelu i laku by mala byt 70 až 120 wm. Aby sme dosiahli takú hrúbku a zachovali dobré spojenie s podkladovými vrstvami, musíme nastriekať najmenej 3 vrstvy. I Pri striekaní musíme automobil chrániť proti zaprášeniu. Je niekoľko spôsobov ochrany. Povrchy, ktoré hraničia s opravovanou plochou, zakryje- me papierom. Ak je potrebné ohraničiť striekaním plochu rovnou čiarou, použijeme leukoplast. V obchode sa dá kúpiť aj zakrývacia pasta P 8400. Je to kašovitá látka určená na ochranu pochrómovaných, gumových a skle- ných častí automobilu pri nástreku emailom. Odskúšajú sa po zaschnutí emailu prúdom vody alebo omytím do 24 hodín po nanesení. Treba dať pozor, aby sa nedostala na plochu, ktorú chceme nastriekať.
Email musíme pripraviť veľmi pozorne, toto sa týka aj prípravy tmelu a základnej farby. Príprava pozostáva z dôkladného rozmiešania farby, jej rozriedenia na potrebnú väzkosť a filtrácie. Po otvorení plechovice s farbou musíme odstrániť povrchovú blanu, čistou drevenou paličkou dobre roz- miešať farbu tak, aby nebolo nijakých usadenín na dne plechovice. Ako riedidlo emailov ML-197 používame hotové riedidlo P-198, riedid- lo č. 651 a tiež xylén a toluén. Väzkosť emailu, vhodná pre striekanie, v rozmedzí 25 až 30 s pri teplote 18 až 23 °C. Potom email prefiltruje trojitú vrstvu gázy (v núdzi možno použiť aj dámsku silónovú pančuchu).
Na nastriekanie automobilu potrebujeme nasledovné materiály na 1 mZ plochy a na celý automobil (kg):
Lak na povrchy automobilu nanášame striekaním, prvú vrstvu obyčajne nastriekame lakom s väzkosťou väčšou ako 26 s. Medzi prvou a druhou vrstvou robíme prestávku 5 až 7 min. Druhú a tretiu vrstvu nanášame viac rozriedeným lakom, ktorého väzkosť nie je väčšia ako 26 s.
Veľa nepríjemností pri striekaní môže narobiť prach.
V domácom prostredí sa prachu celkom nezbavíme, treba aspoň zmenšiť jeho koncentráciu. Ak striekame automobil v garáži, navlhčíme dlážku, a tým zachytíme prach. Účelnejšie je striekať automobil vonku, na dvore, na mieste, ktoré je chránené pred vetrom zo všetkých strán skoro ráno, keď býva obyčajne bezvetrie.
Dôležitou okolnosťou, ktorá vplýva na kvalitu lakovania je čistota stlačeného vzduchu, ktorý používame na rozpúšťanie farby. Ak používame vzduch z tlakovzdušného systému alebo z kompresora, môže sa do laku dostať aj olej alebo voda, ktoré veľmi škodia akosti laku. Olej spôsobuje dutiny (krátery) a voda vytvára pod povrchom laku bubliny. Čistotu vzduchu zabezpečíme tým, že odoberáme stlačený vzduch cez lapač oleja. Najzložitejšou otázkou lakovania automobilu v domácich podmienkach je sušenie nastriekaných povrchov. Pri sušení prebiehajú v syntetických emailoch dve fázy procesu: najprv odparovanie riedidla a potom tvorba blany a jej tvarovanie účinkom zvýšenej teploty. Výskumom bolo dokáza- né, že čím je vyššia teplota, tým intenzívnejšie prebieha proces polymerizá- cie, a tým je vrstva laku akostnejšia, zvyšuje sa najmä jej stálosť vo vode a tvrdosť. Optimálna teplota sušenia emailu ML-197 je 100 až 130 °C, pričom pre svetlejšie farby budú vhodné nižšie teploty, aby lak nezožltol.
Na zníženie teploty schnutia sa používajú katalyzátory : kontakt Petrova, dibutylfosforečná kyselina (2 až 4 %). Sú známe prípady, že sa do pripraveného emailu pridala koncentrovaná kyselina solná (10 až 30 g na 1 kg laku), čo značne skrátilo čas sušenia v prirodzených podmienkach. Napriek tomu, každý z týchto spôsobov má aj svoje záporné stránky.
Katalyzátory trochu menia odtiene farby laku, čo je zvlášť viditeľné pri svetlých odtieňoch. S koncentrovanou kyselinou sofnou je práca nebezpeč- ná, preto najprepracovanejším variantom je prirodzené sušenie bez akého- koľvek dopingu. Bude to trvať dlho (nie menej ako 72 hodín), ale zato lak bude čistý a spoľahlivý.
Skúsenosti ukazujú, že napriek sebedokonalejšej ochrane, maličké čiastočky prachu si vždy nachádzajú nechránené miesta, prilepujú a nedáv- no ešte lesklý povrch sa stáva matným. Namočte tampón z mäkkej tkaniny benzínom alebo riedidlom, zľahka pretrite ním zaprášené povrchy a potom čistou handričkou ich osušte.
Ak na niektorých častiach karosérie vznikli poškodenia laku, ktoré nepotrebujú základ a tmelenie, obnovíme lak nasledovne. Povrch umyjeme a obrúsime vodovzdorným brúsnym papierom so zrnením č. 320 a 400. Obrúsený povrch umyjeme vodou a utrieme do sucha. Po 1 až 2 hodinách nastriekame prvú vrstvu emailu, väzkého 26 až 28 s. Po 5 až 7 minútach nastriekame druhú vrstvu redším emailom (24 až 26 s).
Pripomíname, že v špecializovaných obchodoch dostať kúpiť základnú farbu aj email (príslušného farebného odtieňa) v aerosolovom balení. Toto využijeme pri opravách malých poškodeniach laku.
