Moderný automobil je pohodlný, rýchly, užitný, ale ľahko sa dá poškodiť. Zdá sa, že sa všetko proti nemu spolčilo : slnko, voda, soľ, piesok, exhaláty. Co sa dá podniknúť, čím sa dá automobilu pomôcť?
Automobilové závody zavádzajú rôzne opatrenia vo výrobe na predĺženie prevádzky automobilov. V dôsledku týchto opatrení motor a ostatné agregáty si po dlhý čas zachovávajú "silu i mladosť", pokým karoséria - hlavná časť automobilu chátra a ničí sa. Do takého stavu sa dostáva už za 6 až 7 rokov.
Početné výskumy na celom svete dokazujú, nakoľko je aktuálny problém starnutia a korózie karosérií. Svetová ekonomika má ohromné straty, ktoré sú zvlášť citeľné v krajinách s bohatým automobilovým parkom. Korózia je natoľko agresívna, že začína napádať automobil už v prvom roku jeho prevádzky. Podľa výskumu Moskovskej vysokej školy automobilovej dopravy vzniká v treťom roku prevádzky na karosériách sovietskych osobných automobilov asi 130 až 150 ohnísk korózie a najhoršie je, že proces korózie sa dá zastaviť len veľmi ťažko. Možné je len spomalenie tohto ničivého procesu.
Na začiatku automobilovej éry takéto problémy neexistovali. Karoséria mala len ochrániť cestujúcich pred zlým počasím a o nijakom pohodlí nebola reč. Karosérie "nepracovali", neboli takmer nijako zaťažené a mohli byť vyhotovené z Ľubovolného materiálu. Keď' sa v dvadsiatych rokoch objavili prvé celokovové karosérie veľmi málo sa uvažovalo o jej najhoršom nepriateľovi - korózii, opíjajúc sa úspechmi, ktoré prinieslo bodové zváranie. Korózia, táto strašná ničivá sila sa ale už prejavila. S nástupom novej epochy v stavbe karosérií päťdesiatych rokov, epochy samonosných karosérií, kedy sa stala karoséria jadrom automobilu, korózia dostala zvlášť široké pole pre svoju zhubnú činnosť. Veľké množstvo švov, ktoré sú len bodové zvárané, prekrytia a štrbiny vytvorili priaznivé podmienky na vnikanie vlhkosti a hromadenie nečistoty - hlavných zdrojov korózie. Tenký oceľový plech hrúbky 0,6 až 0,7 mm, z ktorého sa vyrábajú karosérie, sa stal "chutnou stravou" nenásytnej obludy.
Priaznivé okolnosti pre rozvoj korózie vytvárali :
Majitelia automobilu Lada silne pocítili nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje ich automobil. Nebezpečenstvo si uvedomili aj vo výrobnom závode. Do boja s koróziou sa zapojili desiatky výskumných ústavov a laboratórií, konštruktéri, metalurgovia, chemici. Priemysel výroby farieb a lakov zvládol výrobu rýchloschnúcich vodorozpustných i syntetických základných farieb i emailov s antikoróznymi vlastnosťami.
Závod VAZ ako prvý v ZSSR začal používať aktivátor fosfátovania, ktorý zlepšil akosť fosfátovej vrstvy, t. j. jej ochranné a adhézne vlastnosti. Závod VAZ prekonal mnohé technické ťažkosti a ako jeden z mála na svete zaviedol úplnú antikoróznu úpravu dutín priamo vo výrobe švédskym prípravkom Tecktyl 309 AW = 20 a sovietskymi NGM = ML a MoviI. K tomuto nekompromisnému boju závod nastúpil organizovane, automobily schádzali z výrobného pása dobre ochránené a pripravené na prevádzku.
Mnohoročné skúsenosti ukázali, že aj najdôkladnejšia antikorózna úprava automobilu vo výrobe účinkuje maximálne 2 roky. Korózia je nepriateľ, ktorý nespí, zachytáva sa sebemenšieho miestečka, ktoré stratilo svoj ochranný povlak. Zažiera sa do pórov a mikroskopických trhlín a pokračuje v svojej práci tajne, pod vrstvou základnej farby i emailu a ak s ňou tvrdo nebojujete, zlo vyhrá. Trocha o kozmetike
Nasledovné čísla sú veľmi presvedčivé : V rokoch 1972 až 1975 bola priemerná ročná spotreba autokozmetických prípravkov v ZSSR 3,5 kg, v ČSSR 6,2 kg, v NSR bola ešte r. 1971 7 kg.
Skúste v tieni stromov medzi majiteľmi automobilu rozložiť tuby a fľaštičky s autokozmetickými prípravkami a začnite ich používať, stanete sa stredobodom pozornosti a poznámok. Automobil si zaslúži dôkladnú údržbu tým viac, že má veľa nepriateľov. Elegantná farba bledne, kov hrdzavie, pochrómované súčiastky strácajú lesk. Automobil častejšie vypovedá poslušnosť, stráca sa jeho "smelosť", automobil starne. Využívajte automobil so znalosťou veci, účelne používajte "autolieky", ktoré vyrába chemický priemysel v dostatočnom sortimente i množstve a automobil bude verne a spoľahlivo slúžiť oveľa dlhšie, ako mu to predpisujú technické podmienky.
Všetky vyrábané prípravky sa dobre osvedčili, sú spoľahlivé a ľahko sa s nimi pracuje (vyrábajú sa v malom balení a v aerosolovom balení). Tieto prípravky sú schopné riešiť také dôležité úlohy, ako ochrániť automobil pred koróziou, na dlhý čas zachovať jeho pekný vzhľad.
Ako vo všetkom, aj pri používaní autokozmetiky treba poznať mieru. Najprv treba starostlivo preštudovať návod výrobcu, kde je uvedený účel a spôsob použitia daného prípravku. Takto sa vyhneme chybám, ktoré môžu mať neopraviteľný následok (v priamom i prenesenom zmysle). K voľbe prípravku je účelné pristupovať tvorivo, uvedomujúc si, že mnohé z nich patria do tej istej skupiny, sú navzájom zameniteľné a použitie jedných robí zbytočným použitie druhých.
Jednou z hlavných podmienok predĺženia životnosti automobilu je udržiavať ho v čistote a lesku od dňa kúpy počas celej prevádzky. Len ustavičná "zdravotno-hygienická" údržba umožní predĺžiť životnosť automobilu napriek jeho početným nepriateľom.
Aby bolo možné účinne bojovať, musíme predovšetkým poznať nepriatela, poznať o ňom všetko : jeho slabé aj silné stránky. Prv, ako uvedieme rady, ako umývať a udržiavať automobil, pohovoríme niekoľko slov o znečisteniach.
Nečistoty sú zložité mnohovrstvové kombinácie plynov, sadzí, prachu, asfaltových častíc, olejov a tukov. Československí odborníci zistili výskumom, že horná vrstva pozostáva zo zmesi volne nalepených silikátov a organických látok. Túto vrstvu možno ľahko umyť vodou. Druhá vrstva pozostáva zo zvyškov výfukových plynov, sadzí, asfaltových častíc, pozostatkov hmyzu a mastných látok. Táto vrstva sa dá umyť autošampónom. Tretia vrstva pozostáva z oxidov leštiacich a konzervačných prostriedkov a z častíc zvetranej farby. Posledná, štvrtá vrstva je z častíc pigmentu, obklopených časticami, ktoré sa vylúčili zo syntetických živíc. Tieto dve vrstvy možno odstrániť chemicky alebo použitím abrazívnych pást. Ako vidíte, nečistoty majú zložitú skladbu a preto aj proces umývania nie je jednoduchý, ako by sa zdalo.
Pamätajte si, že pre automobil je veľmi škodlivé dlhé čakanie na umytie, najmä po dlhšej jazde po mokrej a zablatenej ceste. Nečistoty sú zradné, vnikajú do laku a narušujú ho. Automobil treba umývať podľa pravidiel. Karosériu je najlepšie umývať studenou alebo teplou vodou s prídavkom autošampónu. Niektorí vodiči sa snažia umyť automobil tlakovou vodou, či už zo zbytočnej horlivosti alebo pre zrýchlenie umývania. Nerobte to, naopak, skúste im vysvetliť, že taký spôsob umývania je škodlivý. Škodlivý je aj druhý extrém, ak čistotný vodič, ktorý nechce odísť so zaprášeným alebo zablateným automobilom, utiera prach a blato suchou handrou.
Najlepší spôsob umývania automobilov je nasledovný: Na vodovod naskrutkujeme hadicu a vo vedre pripravíme 6 až 7 I roztoku autošampónu. Na umývanie je najlepšia kefa alebo štetec s mäkkými štetinami, pretože handra alebo hubka zachytáva zrniečka piesku, ktoré zanechávajú na laku karosérie stopy. Najprv dobre namočíme znečistenú karosériu vodou z hadice, blato zmäkne a ľahko sa zmýva. Potom nanášame na karosériu, začínajúc strechou, roztok autošampónu a umývané povrchy oplachujeme vodou. Vodou nešetríme, lebo zvyšky autošampónu môžu škodiť laku, preto nesmieme autošampón používať častejšie, ako dvakrát mesačne. Po umytí treba lak karosérie utrieť do sucha, pretože uschýňajúce kvapky vody zanechávajú stopy. Kvapky vody na karosérii sú zvlášť nebezpečné, ak svieti slnko. Účinkujú ako šošovka, to znamená spájajú slnečné lúče do ohniska a vypaľujú nepekné stopy.
Hoci to mnohí motoristi vedia, predsa pripomíname, že na slnku, hneď po jazde sa automobil nesmie umývať, lebo náhla zmena teploty povrchu karosérie môže porušiť vrstvu laku.
V zime, keď sa posypávajú vozovky soľou (alebo iným chemickým prípravkom) a automobil je "presolený" treba spodok vozidla vystriekať prúdom tlakovej vody. Dobrý prúd vody je jediný prostriedok na zníženie "trápenia" karosérie, rozožieranej soľou. Dobre ostriekajte spodok, podbehy predných i zadných kolies. Takto treba umyť automobil hneď po tom ako prestane posýpanie vozoviek.
Výroba a predaj veľkého množstva rozličných leštiacich prípravkov nie je náhodná. Leštenie je dôležitým článkom reťazca opatrení na predĺženie životnosti automobilu. Odborníci klasifikujú leštenie ako vytváranie rovné!; ho hladkého povrchu nalakovanej karosérie rôznymi spôsobmi.
Automobil sa po vyleštení leskne, ale to je len estetická stránka leštenia. To hlavné tkvie v tom, že leštiace prostriedky bránia prístupu vlhkosti a škodlivým látkam k povrchu karosérie, čím jej preukazujú vernú službu. Naniesť na vysušený lak karosérie leštiaci prípravok je nedostatočné. Samotné voskové filmy (leštiace prostriedky sú vyrábané prevažne na báze vosku) sú takmer vždy matné a aby sa automobil na slnku zaleskol treba si pilne popracovať, vyleštiť nanesenú vrstvu. Mechanizmus tohto procesu je nasledovný : Leštením mäkkou handrou (najlepšie flanelovou) vtierame prípravok do pórov a mikrotrhlín a súčasne roztierame film po povrchu laku. Teplom trenia sa roztápa povrch leštidla a abrazívne častice leštiaceho prípravku vyrovnávajú prípadné nerovnosti. Takto sa na povrchu karosérie vytvorí ochranná vrstva, ktorá bráni prenikaniu kyslíka, vody, ultrafialových lúčov, umývacích prostriedkov a pod. Táto ochranná vrstva slúži aj ako určitý regulátor teplotných zmien.
Pravidelné umývanie a leštenie laku karosérie sa stonásobne vyplatí. Poprvé, karoséria vydrží dlhšie a toto je ekonomicky výhodné. Podruhé, vyleštená karoséria má menší aerodynamický odpor, čím sa zníži spotreba benzínu. Potretie, blato a voda sa nezachytávajú na vyleštenom povrchu a automobil sa menej znečisťuje. Vo vyratúvaní výhod leštenia by bolo možné ešte pokračovať.
Leštiace prostriedky sú rozličné, na nové laky, na zvetrané a na staré lakované povrchy karosérie.
Komentár k tomuto je zbytočný, predsa však sú niektoré rozdiely. Keďže nové povrchy sú hladké, lesklé, bez mechanického poškodenia a mikrotrhlín, úloha leštiaceho prostriedku spočíva len vo vytvorení trvanlivej ochrannej vrstvičky, ktorá obyčajne vydrží niekoľko umytí (5 až 6), dobre odpudzuje vodu, stručne povedané, zabezpečuje dobré podmienky pre lak karosérie. Po určitom čase spozorujete, že napriek všetkej námahe pri leštení nedosiahnete taký lesk, ako predtým. Zdá sa, že karoséria je už imúnna voči leštiacemu prípravku na nový lak karosérie. Tento stav nastáva obyčajne po 2 až 3 rokoch v závislosti od podmienok prevádzky i od garážovania. Strata bývalého lesku laku nie je ničím iným, ako výsledok oxidácie a začiatku narušovania vrchnej vrstvy laku. Ak leštiaci prostriedok neobsahuje abrazíva, nemôže odstrániť tento povlak z povrchu karosérie. Leštiace prostriedky na zvetrané laky obsahujú okrem ostatných zložiek na vytvorenie ochrannej vrstvy aj mäkké abrazíva, ktoré sú v tomto prípade hlavnou čistiacou zložkou. Ak vyleštíme lak karosérie týmto prostriedkom, dosiahneme hlavný účel - odstránenie zoxidovanej vrstvy laku a môžeme znovu používať leštidlo na nové povrchy, aby sme udržali dosiahnutý stav. Niekedy sa pozeráte a vidíte : Starý automobil a leskne sa, ako keby bol práve nalakovaný. Je to výsledok pravidelného leštenia leštidlom na nový i starší lak. Povrch laku rokmi zvetrával a tvorili sa trhliny a matné plochy, ale cieľavedomá práca vykonala svoje. Takéto povrchy sa leštia obyčajne v niekoľkých etapách. Horné vrstvy laku sa zbrúsia leštidlom na staré povrchy, v ktorom sa nachádzajú aj tvrdé abrazívne zložky, napr. elektrokorund - kaolín, ktoré vykonajú hrubú prácu pomocou rozpúšťadla, ktoré je tiež súčasťou leštidla. Treba pripomenúť, že toto leštidlo nezabezpečí spoľahlivú ochrannú vrstvu a preto treba karosériu ešte preleštiť leštidlom na nové povrchy.
Ak leštíme lak karosérie, musíme pamätať na hlavné : Treba dosiahnuť nelepivý, rovný a lesklý ochranný film. Tento nedosiahneme, ak je karoséria nedostatočne umytá. Ťažko ho dosiahneme ak nanesieme hrubú vrstvu leštidla, ak leštidlo zaschne alebo nedoschne. Návod na použitie prostriedku uvádza presné podmienky na nanášanie i roztieranie, preto sa ním dôsledne riadime. Dosiahneme povrch, ktorý nebude mať stopy po nanášaní a po dotyku, na ktorý sa nebude prilepovať prach.
Ak udržujete, umývate a leštíte, bude karoséria zvonku dobre ochránená. Najnebezpečnejšie miesta, ktoré sú najčastejšie napadnuté koróziou, sú vyšrafované na obr. 2. Spodok karosérie, hoci je ošetrený najodolnejším prostriedkom proti mechanickému poškodeniu, polyvinylchloridovým plastisólom D - 11A, nemôže vzdorovať dlhší čas (2 až 3 roky) účinkom
|
|
|
|
Nie menej sú ohrozené aj vnútorné dutiny prahov, základov stredných stĺpikov a pozdĺžnych nosníkov. Hoci vo výrobe dostanú ochrannú vrstvu, nie je vylúčená možnosť vynechania tejto operácie. Do veľmi zlej situácie sa dostanú prahy, ak sú zapchané drenážne otvory, určené na odtok vody z nich.
Doplnkové ošetrenie nového automobilu proti korózii je veľmi jednoduché. Treba mať len príslušný materiál a nástroje. Oveľa ťažšie je ošetrenie automobilu, ktorý už jazdil. Tu musí byť základ v čase a vynaloženej námahe venovaný na úpravu povrchov. Odkladať túto špinavú, nepohodlnú a zodpovednú prácu na potom sa môže vypomstiť. Začnite prípravu povrchov automobilu ku konzervácii tým, že sa vyzbrojíte oceľovou kefou, drevenou škrabkou, šmirgľom, štetcom, benzínovým rozpúšťadlom, odhrdzovačom, antikoróznymi prostriedkami a handrami. Skôr ako pristúpite k práci, uvedomte si, že všetka práca i prostriedky nevýjdu na zmar len vtedy, ak dôkladne pripravíme povrchy plôch. Musia byť očistené od blata, starých náterov a odmastené. Spojenie antikoróznych náterov s kovom bude spoľahlivé len vtedy, ak bude povrch čistý a odmaste ný. Pripravované povrchy ostriekame dôkladne silným prúdom vody. Ak umyjeme blato, môžeme posúdiť stav starého náteru. Ak sa začal odlupovať, oceľová kefa a škrabka prácu dokončia. Oceľová kefa je spoľahlivý nástroj na odstraňovanie hrdze. Po hrubom očistení dokončíme prácu šmirgľom a povrch odmastíme benzínovým rozpúšťadlom. Chemici vynašli veľmi účinný prostriedok-odhrdzovač. Ak tento prostriedok nanesieme na hrdzavý povrch, (predtým mechanicky zbavený hrubej hrdze), stane sa malý zázrak. Hrdzavé škvrny zosivejú a hrdza sa zmení na stabilnejšiu a už neškodnú zlúčeninu. Povrchy, ošetrené odhrdzovačom, sú pripravené na antikorózny náter. Antikorózne prípravky možno nanášať v závislosti od ich väzkosti : štetcom, stierkou alebo rukou v rukavici. Hlavná podmienka : nesmú zostať nepokryté miesta spodku karosérie.
Najlepšie sa ručne nanášajú bitúmenové antikorózne pasty. Sú odolné proti vlhkosti i soli, ale málo odolné proti piesku, štrku a silnejším mrazom. Ako sme už spomenuli, ku korózii sú náchylné všetky dutiny. Nie je to náhodné. V dutinách sa udržuje vlhkosť pretože sú nedostatočne vetrané. Do štrbín medzi bodové zvary si vždy nájde prístup voda a nečistoty. Ak vezmeme do úvahy, že je ťažké dôkladne ochrániť tieto priestory antikoróznym náterom, je jasné, prečo sú tieto miesta často napádané koróziou. Do päťdesiatych rokov sa dutiny neošetrovali a rýchlemu prehrdzaveniu bránila len hrúbka plechu. Vo Švédsku bola vynájdená na ochranu pred koróziou ML metóda, ktorá umožnila riadiť proces starnutia a opotrebovania konštrukcií s dutinami. Prirodzene, nová metóda vyžadovala použitie materiálov, ktoré by bolo možné rozprášiť v dutine a rovnomerne naniesť na celú jej plochu. Na zabezpečenie dopravy a rozprášenia prípravku bolo potrebné zvláštne zariadenie.
V ZSSR bol vyvinutý pre tento účel prostriedok Movil. Má tú výhodu, že sa môže nanášať aj na plochy pokryté riedkym olejom i so začínajúcou koróziou. Toto je veľmi dôležité, lebo vnútorné povrchy dutín spravidla nie je možné dôkladne vyčistiť. Vzhľadom na to, že je MoviI zatiaľ v ZSSR jediný domáci materiál, ktorý účinne chráni dutiny pred koróziou, používa ho výrobný závod, autoservisy i majitelia automobilov.
Majitelia osobných automobilov v ČSSR môžu ochrániť dutiny svojich automobilov rozprášením antikorózneho prípravku Resistin ML alebo Avirox v aerosolovom balení pomocou predlžovacej hadičky, ktorá sa predáva spolu so sprayom. Tento spôsob sa dá použiť iba na konzerváciu nie príliš rozsiahlych dutín, lebo konzervačný prostriedok nemá dosť veľký dostrek.
Na konzerváciu dutín Resistinom ML alebo Aviroxom môžeme použiť aj elektrickú striekaciu pištoľ s predlžovacím nadstavcom. Konzervačný prostriedok musíme ale dostatočne rozriediť technickým benzínom. Najlepšie výsledky dosiahneme, ak použijeme na rozstrek konzervačného prostriedku záhradný postrekovač alebo podobnú tlakovú nádobu, ktorá bezpečne vydrží tlak 0,5 MPa. K spúšti postrekovača pripojíme polyetylénovú hadičku s dýzou (zhotovená svojpomocou) alebo lepšie, polyetylénovú hadičku s dýzou, ktorú pre tento účel vyrába Kovodílo Praha. Aj v tomto prípade je nevyhnutné konzervačný prostriedok vhodne zriediť, aby z dýzy vychádzala jemná hmlovina. Pre profesionálne pracoviská vyrába n. p., Kovofiniš, Ledeč nad Sázavou a distribuuje prostredníctvom Technomatu Praha predlžovacie nadstavce s označením MLP l, ktoré možno použiť spolu so štandardnými striekacími pištoľami radu RS, RH a RU. K aplikácii je ešte potrebný tlakový zásobník a kompresor s tlakom 0,3 MPa, 3 až 5 m3/h.
Špeciálne autoservisy konzervujú dutiny podľa technológie, ktorá je prístupná aj šikovným domácim majstrom :
Vodič nerád rozoberá automobil, ale technológia tohto procesu si to vyžaduje. Vezmite ručnú elektrickú vŕtačku a vyvŕtajte podľa schémy na obr. 3 otvory 1 a 2 vrtákom priemeru 9 mm vo vnútorných a vonkajších prahoch a pre typy Lada 1200, Lada 1200 Combi, Lada 1300, a Lada 1300 (VAZ 21011) ešte otvory v bočných stranách predných a zadných dvier.
|
Miesta na nanášanie antikorózneho prípravku pod kapotou a v batožinovom priestore v servisoch umývajú vodou, v domácich podmienkach stačí ich utrieť vlhkou handrou, aby sme ich nemuseli dlho sušiť. Spodok karosérie sa najpohodlnejšie čistí na zdviháku, doma si každý pomáha podľa vlastných možností a vynaliezavosti. Jedno je však isté, prevažná väčšina povrchov, ktoré musíme pripraviť na konzerváciu, je v oblasti spodku karosérie.
Aby sme sa dostali do dutín prahov, priehlbiny pre náhradné koleso a priečnika pod prednými sedadlami, musíme vybrať špeciálne gumové zátky, ktoré sú rozmiestnené na každej strane pod predným blatníkom (dve), v oblúku zadného kolesa (jedna), v strede priehlbiny pre zadné koleso (jedna) a z každej strany v priečniku pod prednými sedadlami (jedna). Taktiež musíme prečistiť drenážne otvory pod prahmi. Všetky dutiny v podlahe, oblúkoch kolies a pod. treba dobre premyť prúdom vody napriek tomu, že sa ťažko dajú osušiť, inak všetka vykonaná práca bude len stratou času. Dobre je, ak máme naporúdzi stlačený vzduch, ktorým sa dajú osušiť umyté časti oveľa rýchlejšie. Aby kolesá pri práci neprekážali, účelné je ich demontovať, len čo automobil postavíme na podstavce. Brzdové bubny a disky, rozvodovú skriňu, zadnú nápravu, spájacie hriadele a prevodovú skriňu obalíme papierom. Zostáva otvoriť dvere, kapotu, veko batožinového priestoru a môžeme začať pracovať. Aby ste nezabudli na niektorý z otvorov, kam treba nastriekať antikorózny prípravok, riaďte sa podľa schémy na obr. 4 a dodržte nasledovný postup : dutiny dverí 1 ; dutiny medzi zadnými blatníkmi a oblúkmi kolies 2 ~ , dutiny zadných nosníkov 3; priehlbiny 4 pod nádržou a náhradným kolesom, dutiny zadných priečnikov S a 6; dutiny predných priečnikov 7 a 12, kapsy kapoty 8; miesta spojenia 9 a 11 panelu a rámu prístrojovej dosky s prednými blatníkmi, dutiny predných blatníkov 10; prelisy 13 na svetlomety, dutiny prelisov 14 pripevnenia tlmičov predných kolies ; dutinu spojovacieho dielca IS; kapsy predných blatníkov 16; dutiny prahov 17 ; konzoly 18 na zdvihák, dutiny priečnika 19 medzi oblúkmi zadných kolies, dutiny zadných priečnikov 20, dutiny 21 predných pozdĺžnych nosníkov a ich zosilnenia; dutiny 22 priečnika prednej nápravy. Po dokončení konzervácie treba urobiť poriadok, odstrániť stopy konzérvačného prostriedku i ochranný papier, namontovať všetky demontované súčiastky na svoje miesto. Kvapky i pretečený prípravok sa dobre umývajú benzínovým rozpúšťadlom. Prevŕtané otvory zazátkujeme. Aby aj majitelia automobilov Niva 1600 (VAZ 2121) neostali bez návodu, uvedieme postup prípravy a konzervácie aj pre tento automobil.
|
Z automobilu demontujeme: mriežku chladiča, rámčeky svetlometov a svetlomety, čalúnenie zadných blatníkov, krycie plochy káps predných blatníkov, dve gumové zátky zo spodnej strany priečnika medzi oblúkmi zadných kolies a dve zátky spodného zadného priečnika. Ako pri všetkých ostatných modeloch, aj tu treba vyvŕtať otvory s priemerom 9 mm podľa obr. 5. Dutiny priečnikov, pozdĺžnych nosníkov i prahov musíme dobre vystriekať prúdom vody, pokým nezačne z otvorov vytekať čistá voda. Po umytí musíme všetky dutiny dôkladne vysušiť, v čom nám dobre pomôže stlačený vzduch.
|
|
|
|
|
Ak pozriete na nárazníky a kryty kolies automobilu, ktorý bol 2 až 3 roky v prevádzke, určite nájdete stopy korózie. Zrejme pochrómovanie nie je veľmi spoľahlivá ochrana. Skutočne, slabé miesto pochrómovania má pórovitú štruktúru. Práve z toho dôvodu sa súčiastky najprv pomedia a poniklujú a až potom pochrómujú. Napriek tomu vlhkosť, soli, oxid siričitý a za nimi korózia preniká cez póry, nikel i med až k základnému kovu. Očividné je, že treba pravidelnou údržbou zachovávať ozdobné predmety v dobrom stave. Starostlivosť o tieto predmety možno rozdeliť na dve etapy : Zbavenie nečistôt, čo sa dosiahne umytím automobilu a následného odstránenia korózie a matných miest. Vrstva med-nikel-chróm je veľmi tenká (90 až 110 mikrometrov), preto sa suché pochrómované súčiastky nesmú utierať handrou. Krycia vrstva by sa poškriabala a porušila. Po umytí treba pochrómované súčiastky vytrieť do sucha a zakonzervovať prípravkom Neoxyd alebo Silichróm, ktoré odstraňujú hrdzu, špinu, mastnoty a obnovujú pôvodný zrkadlový lesk a vytvárajú na povrchu vodoodpudivý povlak, ktorý chráni ošetrované časti pred poveternostnými účinkami a koróziou. V zime chránime pochrómované a poniklované časti automobilu ochranným lakom Chromofix alebo Oskin. Chromofix sa odstraňuje prípravkom Velvasol, Oskin vytvára súvislý film, ktorý odstránime zlúpnutím celej fólie bez akéhokoľvek iného prípravku. Na ochranu pochrómovaných povrchov môžeme celoročne používať lak na chróm - spray. Ak sú vaše sedadlá prikryté povlakmi, neznamená to ešte, že sú spoľahlivo chránené pred prachom a znečistením. čalúnenie sedadiel, dverí, stropu, prístrojovej dosky je zo syntetických látok, kožienky a fólie. Časom starnú, strácajú pružnosť a blednú. Takéto starnutie je prirodzené a ťažko je s ním možné bojovať. Ale bojovať s nečistotou, olejovými a inými škvrnami, ktoré urýchľujú starnutie a znehodnotenie čalúnenia, je možné. Karoséria je súčasne jadro i škrupina automobilu. Je to 50 % jeho ceny a hlavný predmet starostlivosti majiteľa.
Dnes sa na automobil kladú tak vysoké požiadavky, že nemôže byť jednoduchý. Každý nový typ je zložitejší a zložitejší, preto je nevyhnutná včasná technická údržba automobilu, t. j. uskutočnenie celého komplexu opatrení, ktoré zabezpečia normálnu prácu všetkých jeho agregátov i uzlov. Ten čas, keď automobily boli nenáročné, už prešiel. Uspokojil sa s ľubovolným benzínom alebo olejom, hrkotal, dymil, ale pohyboval sa. Moderný osobný automobil je rýchly, pohodlný, spoľahlivý, do každého počasia, ale všetky tieto vlastnosti dosahuje len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky na prevádzku, dodržané lehoty na údržbu a použité palivo, oleje a iné kvapaliny predpísané výrobným závodom. Žiaľ, zďaleka nie všetci vodiči sa držia presne podľa návodu na obsluhu a údržbu. Naopak, mnohí vedome tieto pokyny porušujú a ničia tým automobil, dôsledky sa však dostavujú až po uplynutí určitého času.
Ak chcete zachovať automobil v "sile a zdraví", držte sa odporúčania v návode ako zákona. Toto je zvlášť dôležité v čase, keď sa automobil "učí jazdiť", t. j. počas prvých 1000 až 2000 km, keď sa zabeháva. Podľa návodu : Po naštartovaní nesmiete pripustiť príliš vysoké otáčky kľukového hriadeľa, nestláčajte pedál akcelerátora na doraz, a "nepretáčajte" motor pri zaradených nízkych prevodových stupňoch. Vyhýbajte sa dlhotrvajúcej jazde s ustálenou rýchlosťou, či už veľkou alebo malou. Preraďujte včas nižší prevodový stupeň podľa jazdných podmienok a nepreťažujte motor pri nízkych otáčkach kľukového hriadeľa. Vyvarujte sa prudkého brzdenia pri prvých stovkách kilometrov, aby sa brzdové obloženie mohlo dobre prispôsobiť brzdovým kotúčom alebo brzdovým bubnom. Ako vidíte, tieto podmienky nie sú príliš zložité, ale ich dodržiavanie uchráni automobil v "mladom veku" od rôznych nepríjemností. Druhou dôležitou podmienkou na predĺženie životnosti automobilu je používanie len odporúčaných prevádzkových kvapalín.
